Kto sú Blahoslavení?

 

 

Blahoslavenstvá očami mesiánskeho žida.

 

Eszter Orbán:

 

 „1 Keď Ježiš videl zástupy, vystúpil na vrch, sadol si a jeho učeníci pristúpili k nemu. 2 Prehovoril a začal ich učiť: 3 Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 4 Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. 5 Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. 6 Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. 7 Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva. 8 Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. 9 Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi. 10 Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. 11 Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. 12 Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.” (Matúš 5:1-12)

 

Blahoslavenstvá. Tzv. Horská reč, prvé slová Ježišovho učenia. Oplatí sa však pozrieť sa na predbežné udalosti vyslovených slov. Aký bol dôvod, že Ješua začal hovoriť prvý krát práve o blahoslávení?

 

"23 Ježiš chodil po celej Galilei a učil v ich synagógach. Kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval každý neduh a každú chorobu medzi ľuďmi. 24 Chýr o ňom sa rozšíril po celej Sýrii. Prinášali k nemu všetkých chorých, postihnutých rôznymi neduhmi a utrpením, posadnutých, námesačných a ochrnutých. A on ich uzdravoval. 25 Išli za ním mnohé zástupy z Galiley a Desaťmestia, z Jeruzalema, Judska a Zajordánska.” (Matúš 4:23-25)

 

Mučení, trpiaci ľudia zrazu prežili zázraky, uzdravenia. V strede útlaku a beznádeje sa náhle objavil „zázračný rabín”, ktorý ich uzdravil a dal im nádej v smutnom, problémovom živote. Takí ľudia, ktorí túžili po zázrakoch, začali počúvať Ješuu.

 

Možno sa to môže zdať na prvé čítanie, že podľa Jeho slov sú blahoslavení tí, ktorí sú chudobní, trpia, sú smutní a v pozemskom živote majú dosť skúšok a ťažkostí. Také ponímanie možno vysvetliť tým, že nosili k Nemu chorých a trpiacich a hoci On ich uzdravoval, týmito blahoslavenstvami im dal útechu, že keď tu na zemi žijú v prenasledovaní a v násilí, v nebi budú mať bohatú odmenu. Tento typ vysvetlenia som počula skoro všade a podstata blahoslavenstiev s tým aj končí: sú blahoslavení, ktorí tu na zemi trpia, lebo v nebi im bude dobré. Nečudovala som sa na tomto postoji, lebo vždy bolo v záujme cirkví, aby svojich chudobných a trpiacich nejakým spôsobom „držali na uzde”, aj preto svojich veriacich držali v tejto viere. Ale hlboko v srdci som cítila oveľa viac a zaujímalo ma, čo je skutočným posolstvom blahoslavenstiev? Okrem duchovnej, emocionálnej a fyzickej úrovni aká je skutočný význam týchto slov? A tak som začala preskúmať staroveké zdroje. Ako žid, hebrejským textom a myslením sa snažím vysvetliť pôvodný text a ukážem malý kúsok z obsahu za slovami, ktorý je posolstvom aj dnes a je skoro úplne neznáme pred verejnosťou kvôli 2000 ročným falošným učeniam.

 

Hneď v prvej otázke je aj odpoveď, ktorá otvára dvere k pochopeniu týchto veršov. Prečo začal svoje učenia práve o blahoslavení? Z predchádzajúcich udalostí vidno, že ľudí viedla ich psychická (duševná) a fyzická túžba, aby nasledovali Ješuu. Oni túžili po zázrakoch, oslobodení, po lepšom živote, v ktorom sa zmení ich finančná situácia, bieda odznie, chorý sa uzdravia a utrpenie zmizne. Túžili po takých duševných zmenách, ktoré boli pod kontrolou ich citov. Oni sa blížili k Ješuovi z fyzickej a duševnej stránky a Majster na to odpovedal duchovne. Z textu je zrejmé, že nielen uzdravoval ľudí, ale oslobodil ich od duchovných síl, ktoré sa už prejavovali ako fyzické choroby. Prvoradým cieľom bol ich oslobodiť od duchovností a nie fyzicky vyliečiť, ani vyliečiť duševné problémy. Týmto Ješua naznačil, že je koniec zlých síl a čas Satanovej moci vypršal. Náhle uzdravení a oslobodení však nevedeli, ani nemohli vedieť váhu toho všetkého, a ľahko nasledovali Ješuu z duševnej, citovej motivácie, že potom budú mať šťastnejší život. Cieľom a posolstvom blahoslavenstiev teda nie je upokojenie, duševné pozdvihnutie, ale vážna duchová výzva na to, ako by mal vyzerať učenícky život. Poďme rad za radom, kto sú blahoslavení?

 

„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.„

 

Chudobní v duchu. Nikdy som nevedela čo s touto kombináciou slov. Keď je niekto chudobný duchom, je akokeby bol citovo a v myšlienkach prázdny, bez života. Takým patrí Kráľovstvo nebeské?! Na slovo „chudobný“ je v hebrejčine výraz: skromný, pokorný. Slovesný tvar tohto podstatného mena znamená zaoberať sa s niečím, starať sa o niečo, dorobiť, skúmať, dokázať niečo, svedčiť, kričať. Ďalej toto slovo má význam „odpovedať“ zo strany človeka, a používa sa to ešte v prípade, keď Boh nás vypočuje (počúva). A namiesto slova duša je tam duch, ktorý je schopný byť v kontakte s Bohom. Tak teda túto vetu by som takto preložila: Blahoslavení sú tí, ktorí v duchu odpovedajú (Bohovi), lebo ich je Kráľovstvo nebeské. Odpovedajú, teda ich duch je v živom kontakte s Bohom. Odpovedajú, teda poslúchajú Božím slovám. Ich duch sa zaoberá so Zákonom, žijú aktívny, konajúci život ako príklad a svedectvo v tomto svete, pracujú na stavbe Božieho kráľovstva, na „nebeskom kráľovstve“ a Kristovom tele. Hľadajú a skúmajú Božie slovo a aj to vykonajú. Takému človeku odpovedá Boh, a ten človek je blahoslavený (šťastný), lebo jemu patrí kráľovstvo nebeské. Hlavou nebeského kráľovstva je Ješua HaMašiach a my môžeme byť občanmi tohto kráľovtva aj tu na zemi, lebo toto kráľovstvo je medzi nami a v nás.

 

„Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.„

 

Plač je väčšinou vyjadrením nejakej bolesti. Aj smútok v nás môže vyvolať plač. V hebrejskom texte namiesto slova „plače“ je sloveso „smútiť“. Smútok (pohreb) sa vždy spári s pustením. A keď niečo pustíme, tak už nie sme viazaný, ale voľný. Ďalší význam tohto slova je rieka, potok, pasienky, lúka. Teda, keď pustíme to, čo nás viazalo, tak z uzavretia nás Boh vyvedie na široký priestor. Keď duševné veci, ktoré nás viazali v pochopení a porozumení duchovného, zmiznú a stratia sa v rieke, tak Boh uľahčí srdce, že suchá pustatina sa zmení na lúku plnú kvetmi. Slovo“potešení„ znamená doslova „byť vyplnený“. Teda Boh v duchu nás vyplní a nenechá tam žiaden voľný priestor, ak sme pripravený žiť slobodne od duševných vecí. Ak necháme odplávať všetky naše túžby a vôľu a pustíme z rúk všetko čo nás húževnato drží, tak Boh nielen v duchu posilní, ale dá do srdca nové pocity a túžby, čo sú od Neho. A vzniká taký seba-obraz, čo je podľa Jeho plánu. A vtedy duša a telo je pod kontrolou ducha a celou bytosťou je v jednote a v súlade so sebou. Hodnoty sa dostanú na svoje miesto a duchovné veci sa stanú dôležitejšími ako duševné a fyzické. Mohla by som povedať takto: Blahoslavení sú tí, ktorí pustia svoje duševné veci, lebo sa naplnia v duchu.

 

„Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“

 

Tichí. Opäť je tu slovo, ktorý je aj pri chodobných. Teda ten, ktorý je pokorný, skromný, zbožný, tolerantný. Kto nie je obeťou osobných udalostí, ale je pripravený bojovať a vytrvá na ceste, ktorý dostal od Boha. Kto neberie na ľahkú váhu Zákon, ale zaoberá sa s Ním a Zákon sa tak dostane hlboko do srdca a nielen do mysľa. Lebo taký človek je dedičom zeme. Pod slovom „Zem“ sa tu nemyslí Zemeguľa, ani zemepisne ohraničená oblasť. V hebrejčine je toto slovo „Erec“, ktorý znamená presne Kanaán, Zem Sľubov. Prioritná, vyvýšená oblasť, ktorú sa nedá s ničím porovnať. Sľúbená zem na našom učeníckom ceste je naša oblasť poslania. Naše poslanie sme obsadili, je našim majetkom? Konieckoncov „zdediť“ znamená to, že sa stane našim majetkom. To čo mám ako poslanie, cítim vlastným? Stotožním sa s tou úlohou, čo mi Boh dal? Zjednotím sa s Ním? V oblasti môjho poslania sa môžem skutočne rozžiariť. Tam a v tom dosiahnem zaplnenie, čo mi Boh dal. Všetky duševné, duchovné aj fyzické dary od Boha sa môžu rozvíjať len vtedy, keď som na svojom danom mieste poslania. Keď cítim to svojím vlastným a je to užitočné aj pre ostatných. Áno, blahoslavení sú tí, ktorí sa usilujú vo svojom poslaní, lebo sa to stane svojim vlasným.

 

„Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“

 

Hladovať. Je to viac ako hlad po každodennom jedle. Toto slovo znamená: hladovať, trpieť od nedostatku, dlhodobo byť v tesnosti, smäd. Taký silný smäd, že je to stav vyschnutia. Toto sa už blíži k bezvládnosti (smrti). Lebo keď nedostaneme včas pomoc, tak to vedie k smrti. Aj náš duch už zažil taký stav, blízky smrti, keď sme cítili, že bez zmeny sa stratíme. Túžili sme po pravde, ktorá nepochádza od ľudí, ale skutočná, čistá, jediná Pravda, sám Ješua HaMašiach. Pravda, slovo „cedek“ nie je ničím iným ako zákon, poriadok, víťazstvo, sila, spasenie, požehnanie. Naše vyschnuté, bezvládne srdce túži po tomto zákone, aby v našom živote nastal poriadok, a víťazstvo Ješuu HaMašiacha sa rozšíril na nás, ktorý dáva spásu a požehnanie. V tej Pravde, v Kriste sa naplníme. Tá prázdnota, tá „nihil“ sa skončí, lebo to zaplní Duch Krista. Prázdne srdce sa zaplní s pravdou, ktorá prinesie požehnanie. Suchý, smädný duch sa stane mokrým, ktorý je schopný prijať semeno Zákona a dať tomu život. Je schopný prijať aj dať život. Blahoslavení sú tí, ktorých suchý duch túži po pravde Zákona, lebo sa naplnia Duchom Krista.

 

„Blahoslavení milosrdní, lebo im sa dostane milosrdenstva.“

 

Milosrdní. Doslova majitelia súcitu, konajúci súcit. Milosrdenstvo je slovo súcitu, lásky, ľutovania, a maternice. Taký druh lásky, ktorý ako maternica obklopuje, chráni, vyživuje život do narodenia. To isté robia aj tí, ktorí konajú milosrdenstvo. Láskou chránia život, v ktorom sa zakorenil Zákon a začal rásť. Vyživujú a starajú sa o ňom, aby ho nič zlé nezastihol do narodenia. Chránia z vnútra. Nie z vonka to pozorujú a poradia, ale sú v Tele Kristovom, aby vznikajúce veriace životy chránili a ten život by bol schopný sa narodiť, znovuzrodiť. Neodradia, ale podporujú. Neponížia, ale vyzdvihnú. Nesotia, ale objímajú. Nenechajú samého, ale stanú sa bratmi. Tí sú blahoslavení, lebo aj oni mali/majú/budú mať v tom podiel.

 

„Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha.“

 

Čisté srdce. Čisté, čo znamená svetlé, vybraté, oddelené. Srdce, ktoré je obrazom ducha, centrum rozhodnutí, sily, myšlienok, predstavivosti, odvahy, je centrom života. Človek, ktorý má posvätené srdce oddelené od temnosti a má jasné myšlienky a predstavy a odhodlanie, ktoré sú plné čistej sily a odvahy, uvidia Boha. Na miesto slova uvidia je slovo „chaza“, ktorý znamená duchovné videnie. Tiež znamená: pozorovať, vidieť. Je to základom slov vízia, vizionár, čo je prorocká vízia Božej prítomnosti. Ďaľšie významy sú: zjavenie, objavenie, zmluva. Tento typ videnia je, ktorý pozná Boží plán a Božiu vôľu. Najčastejšie toto slovo sa objavuje v Biblii, keď hovorí o prorokoch, ktorí boli v bezprostrednom vzťahu s Bohom. Cez slová Ješuu nám hovorí, že tí, ktorí majú posvätné a svetlé (jasné) srdce a život, ktoré je od sveta oddelené, tí uvidia Boha. Vidia svoju cestu a Jeho plán, sú blízko k Nemu, majú bezprostredný, čistý vzťah s Bohom, vedia ďalší krok, lebo sú v zmluve s Ním.

Blahoslavený je ten, kto má oddelený, vybratý, posvätený a jasný život (bytosť), lebo v zmluve s Bohom vidí Jeho plán a vôľu pre každý krok vo svojom živote.

 

„Blahoslavení tvorcovia pokoja, lebo oni sa budú volať Božími synmi.“

 

„Osé šalom“ teda tvorcovia pokoja. Tento hebrejský výraz najčastejšie privlastnia Bohu, lebo iba On je schopný dať mier (pokoj) na zemi aj v nebi. Túžba po pokoji je v srdciach židov už tisícky rokov a je to nielen túžba po prímerie, alebo dočasné dohodnutie. Slovo „šalom“ skrýva taký mier (pokoj), ktorý je stav, je stabilný a nemá konca. Proroctvá hovoria presne o takom miere, ktorý nám prinesie Mesiáš. Tento mesiánsky mier tu spomína Ješua. Teda tí, ktorí žijú pod vládou Mesiáša, Ješuu HaMašiacha, stanú sa predstaviteľmi Mieru. Slovo „šalom“ ďalej znamená: manželstvo (zmluva), priateľstvo, zdravie, celistvosť, spása, pohoda. Tí, ktorí začali svoju učenícku cestu, sa stanú konateľmi a predstaviteľmi vymenovaných. Zmluva s Večným Bohom skrze Ješuu HaMašiacha ich urobí celistvými, zdravými v duchu, v duši i fyzicky. Prežívajú čo znamená priateľstvo a zmluva. A nielen prežívajú, ale sú ochotný to šíriť a konať. Prinášajú vládu Kráľa Mesiáša na tento svet. Takí sa nazývajú Božími synmi, lebo žijú v samotnom Mieri, a so svojimi životmi predstavujú Jeho.

Blahoslavení sú tí, ktorí v zmluve s Kristom a s pokojom (mierom) Mesiáša robia službu iným, lebo oni sú v jednote so Synom, a budú sa volať Božími synmi.

 

„Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“

 

Trpieť (v slovenskej Biblii prenasledovať). Zase je tu slovo s menej pozitívnym významom. Ale ani tu to neznamená telesné – duševné utrpenie veriacich, ktorí nakoniec sa dostanú do neba. Nemáme hneď myslieť na vojenské prenasledovanie. Na mieste slova „prenasledovaní“ je sloveso s významom: naháňať, prenasledovať, utekať za niečím, ponáhlať, (pre)hľadať. Tento výraz je aj v 5 Mojžišovi 16, 20, kde tiež píše o nasledovaní pravdy (spravodlivosti): „O spravodlivosť a len o spravodlivosť sa budeš usilovať, aby si ostal nažive a obsadil krajinu, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh.“

Teda prenasleduj spravodlivosť, naháňaj ho, utekaj za ním. A na mieste slova „spavodlivosť“ stojí toto: stopa, krok, následok, plat, odmena spravodlivosti. Teda hľadať stopu Spravodlivosti. Utekať za Spravodlivosťou (Pravdou). Chodiť v krokoch Spravodlivosti, utekať za ním a žiť v následkoch a odmene Spravodlivosti. Neuspokojiť sa s čiastočnými pravdami a slovami. Chodiť v krokoch Spravodlivosti, kráčať spolu s Kristom, byť v takej blízkosti, že môj krok je v Jeho stopách. Nasledovať Ho tesne vo všetkom, skoro prilepene, vidieť iba Jeho. Toto „prenasledovanie“ neprichádza z vonka, nie mňa prenasledujú za spravodlivosť, ale ja utekám za Spravodlivosťou. Mňa núti z vnútra Duch Svätý, aby som hľadala, utekala za stopami Krista. Tam, kde sú Jeho stopy je aj Jeho vláda. Je to aj výzva, že veriaci život nie je pomalá, relaxačná prechádzka na ceste. Nesmieme sa zastaviť, lebo vzdialenosť tak bude rásť medzi nami a Kristom. Musíme sa ponáhlať, aby sme stíhali, a keď treba tak aj utekať, aby sme Ho nestratili. Ale k tomu treba ten vnútorný Oheň, sila Ducha Svätého, ktorý nás inšpiruje a nenechá nás v lenivosti.

Blahoslavení sú, ktorí prenasledujú Spravodlivosť, utekajú v Jeho stopách, lebo ich je nebeské kráľovstvo.

 

„Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať a všetko zlé na vás lživo hovoriť. Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“

 

Posledný verš po 8 všeobecných blahoslavenstvách je zrazu osobným. Doteraz sme čítali vymenovanie o tom, kto sú blahoslavení: Blahoslavení sú tí..... A teraz nasleduje osobné oslovenie: Blahoslavení ste, keď... Táto osobná správa nie náhodou nasleduje po predchádzajúcom verši. Ješua presne ten posledný, 8. verš urobil osobným, akokeby chcel jeho obsah a dôležitosť zdôrazniť. Primárny význam slova haniť v hebrejčine je odmietnutie, opovrhnutie, výsmech. A tak by sme mohli interpretovať hanenie, prenasledovanie vonkajším napadnutím, vyobcovaním, opovrhutím, odmietnutím od ľudí. V tejto vete ja cítim, že hovorí o stimulačnej sile pochádzajúcej z vnútra. Slovo haniť má aj ďalší význam ako podstatné meno: neskorá jeseň, obrazne je obdobie dozrievania. A keď tým dvom slovám (haniť a prenasledovať) dám nový význam, tak môžem povedať, že ste blahoslavení , ak sa necháte dozrieť a dovolíte, aby ten vnútorný Oheň fungoval vo svojom živote, ktorý naháňa za hladanie Pravdy. „Všetko zlé na vás lživo hovoriť pre mňa“ môžeme doslova takto interpretovať: „ste odlúčení od všetkých neverných zlých slov a vecí pre moje meno“. Teda nehovoria lož a zlo na mňa kvôli Ješuovi, ale som oddelená od zlých vecí a slov neverných a klamajúcich. Od neverných, ktorý tým, že sa stali nevernými sa stali aj otrokom klamstiev. Ale mňa nedočiahne klamstvo (lož) práve preto, lebo v dozrievaní Ducha Svätého a v Pravde Krista som oddelená, chránená od klamstiev v mene Ješuu HaMašiacha. V tom mene je Pravda (Spravodlivosť), ktorý vždy chráni a posilní nad Klamstvom. Otec Klamstva, Satan nemôže ma dosiahnúť žiadnym spôsobom, keď v živote mám aplikovanú pravdu Kristovú a funguje vo mne práca Ducha Svätého. Preto končí Ješua svoje slová takto: „Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu. Veď takto prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami.“ Aj prorokov takto „hanil (prenasledoval)“ vnútorný Oheň, Duch Boha a viedol, inšpiroval ich, aby boli poslovia Pravdy. Boli oddelení a chránení od Klamstva a od útokov Satana. Duch Svätý ich dozrieval, aby v danom čase vedeli čo majú robiť a ako majú pripraviť cestu pre jedinej Prady. „Radujte sa a veseľte sa, lebo v nebesiach máte veľkú odmenu.“ Táto radosť je duchovná radosť, v ktorom cítim , že zaplním svoju službu a úlohu, som na svojom danom mieste a odmenou je taký plat, ktorý nemôžeme porovnať s ľudskou, fizickou odmenou. Dáva sa to v duchu a prinesie čoraz bližšie k Otcovi. Túto radosť prežívali aj v Svätom Chráme, keď pred Bohom radovali a robili obeť.

Slovo „radosť“ znamená ešte : kruh, cirkulácia. Ten, kto má súčasť v tej radosti je aj v kruhu, v jednote, v celistvosti. Je v krvnom obehu Tela Krista. A ten má tú radosť, kto vo vnútri prežíva veriaci život a nielen je vonkajší pozorovateľ, sympatizant.

 

Tých 8 blahoslavenstiev, ktorý vo všeobecnosti hovorí človeku, je nádherným popisom fáz veriaceho života v krásnom ráme. Začiatok a koniec toho rámu je rovnaký. Prvé a posledné blahoslavenstvo hovorí o nebeskom kráľovstve, o tom, že komu patrí nebeské kráľovstvo. Patrí „chudobním v duchu“, ktorí sú pripavení odpovedať na pozívajúce slová Boha a začnú veriaci život. Ktorí odpovedajú a sú poslušní k Nemu. Pre ktorých je dôležitý Slovo Božie a sú aj dodržiavatelia Zákona, nielen počúvajúci. Ďalej patrí tým, ktorých „budú pre mňa haniť, prenasledovať“. Teda tých, ktorí utekajú za pravdou, aby boli stále v krokoch Krista. Začiatok a cieľ blahoslavenstiev je to isté: kráľovstvo nebeské.

 

Na začiatku veriaceho života, keď sa obrátime a povieme „áno“, ako odpoveď na volanie, staneme sa občanmi nebeského kráľovstva aj tu na zemi. Patríme do krajiny, ktorého zákony, hranice a charakterické črty musíme spoznať a máme práva a povinnosti. V pokračovaní blahoslavenstiev môžeme vidieť učenícku cestu z kroku na krok. Ako človek poslúchol a vyslovil „áno“, musí ako ďalší krok pustiť veci. „Blahoslavení plačúci“, teda pustia tie duševné veci, ktoré ich bárnili v tom, aby mohli v duchu pokračovť cestu. Potom ďalší míľnik: „Blahoslavení tichí“, teda tí, ktorí vytrvalo a pokorne sa zaoberajú so Zákonom, dosiahne to aj ich srdce a duch, a oni spoznajú svoju oblasť poslania. Dostanú sa čoraz hlbšie a hlbšie do krajiny Boha a Tela Krista. Ako sa dostanú čoraz hlbšie, tak už len túžia po Pravde (Spravodlivosti), „Blahoslavení hladní a smädní po spravodlivosti“. Začnú spoznať zákon, jeho posolstvo a tak sa buduje a dostane sa na miesto v nich identita, miesto a úloha v Tele Krista. Potom ten zákon a pravda sa stane z vedomosti, zákonom zarytým do srdca. Zažijú čo znamená milosrdenstvo, súcit a láska. Tým, že sú na svojom mieste a v Božom poriadku, sú schopní slúžiť iným s pokorou, oddanosťou a láskou, lebo „Blahoslavení milosrdní...“. Stane sa dôležitým, že v akom sú duchovnom stave ostatný, či sa znovuzrodil alebo začal učenícku cestu. A potom čoraz viac sa cítia doma v tej krajine. „Blahoslavení čistého srdca“, lebo oddelení, vybratí sú od tmavosti a sú schopný vidieť Boží plán. Vidia všetko čo Boh určil pre ich život a cestu. A majú mier. Všeobjímajúci, -zaplňujúci mier, lebo sú na mieste a konajú svoje poslanie a úlohu. Tento mier nosia so sebou všade, lebo „Blahoslavení tvorcovia pokoja“. Najcharakteristickým bodom učeníckého cesta je posledné blahoslavenstvo: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa haniť, prenasledovať“. Od toho okamihu, ako sme sa vkročili do tej Krajiny, musíme neustále kráčať v stopách Kráľa a musíme utekať za Pravdou (Spravodlivosťou), aby sme to nikdy nestratili, lebo len tak sa môže vyvýjať a chodiť v Jeho vedení.

Takto môžeme spoznať našu Krajinu, vlastný život, takto sa môže splniť sľub, ktorý sme dostali a tak sa môže stať živým slovom Zákona. Tak sa môžeme stať blahoslavenými... Blahoslavení, teda vlastníci požehnaní a spásy.

 

29.1.2011

 

 

 


 

 
 

 

Copyright © 2005-2017Šofar židovské spoločenstvo veriaci v Ješuovi HaMašiachovi

JHVH NISSZI


Copyright © 2005-2017 Comunitá SHOFAR
http://kehilatshofar.com