Eszter Orbán:

 

Zdravas, Mária!

 

Ekumenický preklad:

Keď vošiel k nej, povedal: Raduj sa, milosti plná, Pán s tebou. Ona sa zarazila nad jeho rečou a rozmýšľala, čo tento pozdrav znamená. Anjel pokračoval: Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Hľa, počneš, porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. (Lukáš 1:28-31)

 

Katolický preklad:

Anjel prišiel k nej a povedal: "Zdravas, milosti plná, Pán s tebou." Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: "Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.

 

Tých pár veršov je začiatkom dobre známeho príbehu o narodení. Tá časť sa mi doteraz nebola dôležitá, neobrátila som na ňu pozornosť, preskočila som to, povediac, je to často vysvetlovaný príbeh, taký „príbehovitý”, ktorý cirkev formoval na svoju podobu. Možno práve preto sa mi nechcelo zaoberať sa s tou časťou, lebo sa stal akokeby po lehote platnosti. Pred pár dňami som počula v televízii, v katolickej polhodine: Zdravas, Mária! Nedokážem ani spočítať koľkokrát som to počula, napriek tomu, že žiadne katolické korene nemám. Zakaždým, ako som to počula som mala zimnicu. Chytila ma zlosť, a pocit prečo zase klamú. Nevedela som prečo ma irituje tých pár riadkov. A zrazu som cítila že musím nájsť pravdu, a ako som počula znovu Zdravas, Mária! som otvorila hebrejskú bibliu, tak som dala na bok všetky rímske a pohanské zvyky. Hladala som, ako ten príbeh znie po hebrejsky. V tých židovských okruhoch a v židovskom kontexte, ako to mohlo v tých časoch znieť. A začala som čítať. Nejako takto by som to prekladala:

 

A prišiel poslanec k jej domu a riekol: Shalom (pokoj) pre teba (s tebou), dievča (maternice) milosrdenstva, Večný Boh je s tebou, si požehnaná medzi ženami. A ona vo svojom videní čakala na reč poslanca, aby pochopila, a povedala vo svojom srdci, čo je to požehnanie?! A poslanec jej povedal: neboj sa, Mirjám, našla si milosť v Božích očiach. Si tu, počneš, a porodíš syna, a budeš ho volať Ješua.

 

Takto už začala byť tá časť priateľskejším. Čoraz bližším. Čoraz originálnejším. A nielen preto, lebo slová sa vymenili a zo Zdravas, Mária! na Shalom, Mirjám!. Nejako sa začalo oživiť posolstvo medzi riadkami.

 

Ak ponecháme stranou, že je to príbeh medzi anjelom s krídlami a nepoškvrnenou, oddajnou Máriou, teda že je mimo nás a dáme namiesto mena Márie vlastné meno, zistíme, že príbeh je o nás. Lebo nie je taká časť, (dianie, príbeh) Biblie, ktorá je mimo nás. Každá situácia hovorí o našich životných situáciach.

 

Prvá polveta hneď začne takto: „A prišiel poslanec k jej domu”. Prichádza aj k tebe aj ku mne. Nie je ani deň, žeby Boh neposlal posolstvo pre teba. A to posolstvo prichádza do vášho domu. Do domova. Nie na domácu adresu, ale do teba. Do tvojho domova, čo si ty. Otázka je, či si doma? Či si doma v sebe? Alebo sa túlaš, si rozptýlený, nenájdeš seba, necítiš seba, nepoznáš seba? Posolstvo sa dostane len k tomu, kto je doma. Kto je v dome. Kto nie je vonkajší (cudzí), ale vnútorný. Kto nie je hosť, ale rodinný príbuzný. Len ten môže čakať a dávať pozor, kto je doma v sebe. A ten človek má pokoj. Taký pokoj, v ktorom je schopný prijímať poslanca a posolstvo, ktorý prichádza tiež s pokojom. V Božom zjavenom Slove je vždy pokoj, ale to Slovo sa dostane len k tým, ktorí sú v pokoji sami so sebou. V tom Shalome, čo nie je dočasný pokojný stav, ale je kontinuálny (ustálený), živá zmluva s Bohom. Je to priateľstvo, v ktorom nie sú pochybnosti, úzkosť, strach, nedôvera, ale je úplnosť, spokojnosť, viera a dôvera. „ Shalom (pokoj) pre teba (s tebou)”. Každé posolstvo sa začína takto. Pokoj pre teba. Maj pokoj. Kým to nemáš, nemôže sa dostať k tvojmu srdcu Slovo. Počuť to môžeš, mozgom to môžeš pochopiť, ale duch to môže len vtedy prijať, ak si v pokoji. A keď to máš, tak môžeš dostať popis o svojom stave. Zrkadlo, v ktorom môžeš vidieť minulosť a prítomnosť, aby si dostal obraz budúcnosti.

dievča (maternice) milosrdenstva, Večný Boh je s tebou, si požehnaná medzi ženami”. Dievča milosrdenstva, dievča lásky, dievča súcitu. Dievča tu znamená pannu (slobodnú ženu). Ponechajme stranou ženský rod a vo fyzickom zmysle brané panenstvo. Veď sme prežili duchovné panenstvo bez ohľadu na pohlavie. Zažili sme, keď Božia láska nás obklopovala, ako maternica. (Slovo milosrdenstvo a priazeň sa v hebrejčine zhoduje so slovom maternica.) Táto udržiavacia láska nás zastihla. Zažili sme, keď to milosrdenstvo sa sklonilo k nám, a našiel nás Priazeň, keď nás zdvihol k Sebe. Stretli sme sa s Láskou, ktorá nás živila, posilnela, uzdravila, obnovila a pripravila na život podľa Jej plánu a vôle. Si dievča milosrdenstva. Si obklopená Božou láskou. S tou láskou, ktorou obklopoval Jeho národ. Poznáme Jeho milosť, lebo sme zažili, keď sa k nám sklonil, ukázal súcit a zdvihol nás, aby nám dal Život a očistil. Sme čistí. Panenstvo (slobodná žena) znamená, že už nie sme dospievajúce. Citové výbuchy, emócie a hľadanie cesty sú už preč. Sme triezvy. Myšlienky, city a vôľa sú už čisté (vyjasnené). V takom čistom stave sme pripravení prijať nové. Sme pripravení prijať posolstvo. Neplávame v ružovej hmle a vo svete snov, ale sme vedomí seba a svojich schopností. Duchovný stav je tiež čistý. Nie je extrémny, povzbúrený, ale je svieži a čerstvý. Je pripravený prijať Slovo. Nie je otupený a ani nemúdruje, ale je čistý, pokojný, pripravený. Pochybnosti sú preč. Čistá dôvera a čakanie je v nás. Bez hocijakého záujmu, túžby a vôle. Preto na taký stav sa dá povedať: Večný Boh je s nami. To znamená, že minulosť, prítomnosť aj budúcnosť je On. Zmluva s Večným, podpora a pomoc je s nami. Je tam budúcnosť: „ si požehnaná medzi ženami” . Teda medzi svojimi. Medzi tými, s ktorými žiješ a sú súčasťou každodenného života. Si požehnaný medzi nimi. Nie si výraznejší, alebo rozoznaný, nie si viac, ani lepší. Rovnako žiješ medzi nimi a rovnako robíš svoju prácu, veď ani Mária nebola lepšia, ale sa stala požehnanou. Medzi pannami, vdovami, teda medzi ženami. Nie v nejakej úzkej vrstve bola prominentnou osobou. Naďalej žila medzi ľudmi a medzi nimi bola nosičom požehnania. Neodstúpila od sveta. Bola obyčajná a predsa požehnaná. Aj ty si požehnaný medzi účastníkmi tvojho každodenného života. Medzi nimi prežívaš, že Večný Boh je s tebou. Medzi nimi prežívaš, že si dievča obklopená láskou. Si požehnaný medzi nimi. Si dar medzi nimi. Si nosičom požehnania medzi nimi. A požehnanie vždy súvisí so životom. Žiješ. Nežiješ monotónne, ale žiješ. Žije tvoj duch, aj duša, aj telo. Máš žijúci (živý) vzťah s Bohom a vďaka tomu máš živé myšlienky, city, lebo pochádzajú od Neho. On ich urobí živími a plodnými. Stane sa živým aj telo. Už nepoužívaš to pre seba, lebo už nie si dospievajúci a nerobíš sebauskutočnenie, sebaukazovanie. Si pripravený s telom, dušou a duchom žiť pre iného. Keď sa niečo stane v tebe živým, tak si uvedomíš, že to bolo pre niekoho iného a nie pre teba. Preto žije tvoje telo, aby daroval život ďalej, a keď je to v Božej vôli, tak sa staneš matkou, otcom. Preto máš fyzickú silu, aby si ju postavil do Božej služby pre iných. Preto žije tvoja duša, aby si s ňou živil ostatných. Preto žije tvoj duch, aby si bol živým svedectvom Boha. Takto budeš požehnaním medzi ostatnými.

 

A ona vo svojom videní čakala na reč poslanca, aby pochopila, a povedala vo svojom srdci, čo je to požehnanie?! Keď Boh príde k tebe s posolstvom, to nielen počuješ, ale aj vidíš. Mária nemala víziu, ale videla. Videla aj poslanca, aj to, čo poslanec povedal. Nepozerala na poslanca, ale na správu. Videla správu poslanca. A ako videla tú správu (posolstvo) nezačala sa báť. Nebola šokovaná, ani postrašená, ani váhavá, ale čakala. Často nerozumieme na prvý krát čo počujeme, vidíme, ale musíme čakať a túžiť na tie slová. Musíme sa s tým zaoberať, a otáčať to v sebe. Aj v našom srdci sú nezodpovedané otázky, ale nie je jedno, ako ich položime pre seba. Mária sa opýtala: Čo je to požehnanie? Vieš, že k tebe prichádzajúce správy od Boha nesú vždy požehnanie, aj keď to zatiaľ nechápeš? Mária sa nepýtala, prečo? V jej otázke nebol „ale”, „prečo?”, „ako?”. Nemala pochybnosti. Nepochybovala o skutočnosti posolstva od Boha. Nemala výhovorky, a nespochybnila slovo poslanca. (Spomeňme si, keď pred pár veršami ten poslanec sa objavil u Zachariáša, aby mu povedal posolstvo a Zachariáš pochyboval. Ako je to možné? Čo bude znamenie? Veď ja som už... A prišla nevera, čoho dôsledkom bola nemosť, kým ten sľub sa nesplnil. Dalo by sa písať aj o tom, prečo mlčíme, prečo sme nemí?...) Mária nepochybovala. Iba sa opýtala v srdci: čo je to požehanie? Čo znamená pre mňa to slovo? Čo spraví vo mne živého? Keď počuješ a vidíš posolstvo Boha, tak sa nepýtaj na to prečo. Nemúdruj na tom ako. Len sa opýtaj: čo je to požehnanie? Čo sa stane vo mne živým? Nenechaj aby tvoje myšlienky sa túlali okolo toho, ako, prečo, kde. Nezredukuj duchovné posolstvo od Boha na riešenie fyzických a duševných problémov. Dovol, aby On sám spracoval v tebe posolstvo. Veľmi sa líši čakanie na pochopenie posolstva, ako premýšlanie, rozjímanie. Úplne iné je čakať v duchu, aby sa tá správa otvorila, ako vysvetliť to rozumom. A keď si v čakaní, tak maj len jeden otázok, ako Mária: čo sa stane živým vo mne vďaka tomu.?

 

A poslanec jej povedal: neboj sa, Mirjám, našla si milosť v Božích očiach. Si tu, počneš, a porodíš syna, a budeš ho volať Ješua.” Keď čakáš, kým sa blíži k tebe posolstvo, odznie pre tvoje posilnenie: neboj sa. Neboj sa posolstvu, ani zmeny. Neboj sa toho čo ti Boh pripravil. „Neboj sa, Mirjám!” Osloví ťa menom. Nie je to všeobecná podpora, aby si nebál. Osloví ťa menom, teba volá, lebo Božie slovo je vždy osobným. Posolstvo je vždy konkrétny a individuálny. Platí to pre tvoj stav a situáciu. „Neboj sa, Mirjám, našla si milosť v Božích očiach.” Neboj sa zobrať to, čo Boh ti chce dať, lebo Jeho milosrdenstvo ťa našlo. Také milosrdenstvo, ktoré nie je len milosť a priazeň, ktoré nielen sa objíma, ale ťa zdvihne a dáva darčeky a úlohu. V takom milosrdenstve môžeš vidieť seba ako obdarovaného, ktorý je vybavený úlohami od Boha.

Si tu, počneš, a porodíš syna, a budeš ho volať Ješua.” Si tu. Si prítomný. V jednote tela, duše a duchu si prítomný a si schopný prijať posolstvo. Tvoje myšlienky sa netúľajú, pocity a túžby ťa nevedú mimo. Netrápi ťa ani telo. Aj duch je pripravený, aby čakavo dával pozor na Božie posolstvo. Si tu. Si v milosti. V obdarujúcej milosti. V tej milosti, s ktorou keď sa stretneš, už nebudeš môcť byť v inom, ako v pokore. V pokore prijímaš každé slovo od Neho, si v pokore pred Ním. Nie si pyšný, nemáš sebaspasiteľské a sebauskutočňujúce programy, lebo poznáš milosrdenstvo. Mal si podiel v milosti, objímajúcej priazne a preto vieš, že všetko čo máš, máš skrze (vďaka) Neho, a čo si ty, si skrze Neho. Nevieš už zbúriť a nevieš byť povýšenecký, lebo si v pokore. V tej pokore „počneš, a porodíš”. Len v tom stave pokory môže v tebe počnúť Božie Slovo a posolstvo. Stane sa v tebe živým a tvojou súčasťou. A narodí sa. Stane sa viditeľným. Stane sa viditeľným v oblastiach tvojho života a to čo doteraz bol sľubom sa teraz naplní.

Počneš, a porodíš syna,”. Slovo syn v hebrejčine je „ben”, ktorý pochádza zo slovesa „báná”, ktorý znamená: budovať, postaviť, pripraviť, zabezpečiť stabilitu. Osobné posolstvo od Boha sa v tebe počne, naplní tvoje telo, dušu aj duch, potom sa narodí, stane sa viditeľným a vybuduje sa. Urobí ťa celým a naplneným. Postaví v tebe to, kto si v Božích očiach. Posolstvo neostane v tebe v stave plodu na krátky čas. Nezmizne po krátkom čase po narodení. Nie. Keď niečo sa podľa Boha v tebe počne, a narodí sa, to sa aj vybuduje. Poskytuje stabilitu. Ak si pripravený prijať a objať Jeho posolstvo, tak ako aj On ťa objal (ako maternica), tak v duchu počnuté Slovo sa zviditeľní, narodí sa, a vybuduje sa. Je stabilný. Nezabudneš to čo si videl a počul. Stane sa stabilným. Vybuduje tvoj život. Nenechá ťa napoly hotového v nedokončenom stave. Vybuduje ti taký duchovný život, s ktorým budeš schopný sa postaviť do Jeho služby. Pripraví ťa na službu. Vybuduje také myšlienky a pocity, ktoré budú podľa Neho. Vybuduje a naplní tvoj duševný aj fyzický život. Nezmení sa tvoje bytie, nezrekonštruuje sa, ale vybuduje sa v tebe Kristus. „Budeš ho volať Ješua” Všetko, čo sa v tebe vybuduje a stane sa živým, všetko sa stal v Jeho mene a skrze Jeho meno. Tá zmena nie je tvoja zásluha. „Budeš ho volať Ješua” Všetko, čo sa počnul, narodil sa a vybudoval sa, stalo sa skrze Jeho, skrze Krista. Volaj ho Ješua, volaj ho oslobodením, volaj ho ochranou, záchranou a víťazstvom. Keď sa tvoj život vybuduje, to všetko sa stane v oslobodení, ochrane, záchrane, a vo víťazstve Krista. Každé živé je víťazstvom Života. Jeho nosíš na sebe. On sa stane v tebe požehnaním. On ťa vedie k životu, aby si viedol aj ty iných k Životu. „Budeš ho volať Ješua”. Tak sa staneš živým svedectvom. Staň sa nositeľom požehnania! Nech sa počne, narodí sa a vybuduje sa v tebe Život! Nech sa v tebe vybuduje Kristus!

 

22. marca 2013

 

 

 


 

 
 

 

Copyright © 2005-2017 Šofar židovské spoločenstvo veriaci v Ješuovi HaMašiachovi

JHVH NISSZI


Copyright © 2005-2017 Comunitá SHOFAR
http://kehilatshofar.com