O Sobote, v sobotu

 

Béla Orbán:

 

„Prvý deň v týždni..” Skutky 20:7


Je zvykom brať tento verš ako základ k vysvetlovaniu, prečo nie je sobota, ale nedeľa kresťanským sviatkom. Nebudem komentovať, či je dôsledkom zámerného klamania, alebo nedostatku vedomosti o židovských koreňoch?

Prvé spoločenstvá (domáce skupiny), ako je to známe, pozostávali zo židov. Ich charakterickou črtou bola, že dodržali Boží zákon a zažili aj svoju židovskú identitu. Čítame to v Skutkoch 5,42 a v 2,46. Čo bolo iné, že oni boli ako Boží Spasení Ľud v Chráme spolu s Vyvoleným Ľudom, s veriacimi židmi, ktorí uctievali Boha, avšak Ješuu neprijali ako Mesiáša. Oni nechceli obrátiť nikoho, ale vniesli  svedectvo Mesiáša. Šírili, že Ježiš je Kristus.


Avšak oni sa neučili farizejský, rabínský judaizmus (ako ani my nie), ale večer boli spolu, učili sa a učili, denne spomínali na Kristovú smrť a vzkriesenie, spievali žalmy, chvále a duchovné piesne.


Spomínaný „prvý deň” hovorí o podobných udalostiach.


Musíme však poznať, že začiatok soboty a sobota sa vtedy (aj dnes) uskutočnili v komunite.

Musí byť známe, že začiatok dňa u židov je pri východe hviezd. (keď píšem tieto riadky /v piatok/ o 19:47 začína sobota)


Preto to treba poznať, lebo pri preklade tejto biblickej verše je nedorozumenie, lebo Károli nevedel čo robiť s nasledujúcim:


Prvý deň soboty, keď sme sa sišli lámať chlieb..... To je pôvodný popis, ktorý bez poznatkov židovského života nie je prekladateľným.


Príbeh teda môžeme zrekonštruovať nasledovne.


Prví kresťania strávili koniec soboty (havdala) spolu, tak ako pri poslednej večeri, po spoločnom jedení spomínali na Kristovú smrť a potom už aj na Jeho zmŕtvychvstanie.


Tak teda sobota sa neskončila s havdalou, ale pokračovali ďalej do polnoci.


Medzi večerou a polnocou už boli na začiatku nového dňa, ale predošlý deň ešte neskončili!


Tak teda židovský význam výrazu „prvý deň soboty” je:

Spoločne strávenú sobotu pokračovali aj v ďalší deň. Tak sa stal „prvý deň soboty” takým časom, keď už síce hviezdy ukazovali ďaľší deň, napriek tomu oni boli stále v deň kľudu, v sobote, a ten kľud v Kristovi pokračoval až do polnoci.


Tak ako Károli, ani ostatné jazyky nemohli slová ševa (týždeň) a šabat - podľa ich vedomostí - prekladať inak ako prvý deň týždňa.


Avšak keď niekto prečíta pôvodný text je tam písané prvý deň soboty.


Aj naše stretnutia začíname v sobotu, a večer podľa židovského času je už nedeľa, ale bohoslužby niekedy trvajú až do večera: ale zostanú sobotňajšími bohoslužbami.


Ako mesiánsky (veriaci a žijúci v Ješuovi HaMašiachovi) žid je relevantným hovoriť o prikázaní (Zákone) Soboty. Tým, že Zákon je večne platný pre Boží ľud, tak veriaci, ktorý sa stali Božím ľudom skrze Ježiša (Ješuu) dostali všetky zákony čo aj Boží ľud dostal naveky.  Preto nie je otázkou, že ktorý Zákon je pre Boží ľud a ktoré zákony platia iba pre židov. Pochopenie a rozdelenie týchto veci (napr. Obriezka) je dôležitým faktorom zaštepenia a znovuzaštepenia do židovských koreňov. A to preto, aby sme zbytočné zákony nebrali, ani nariadené zákony nevyhodili.     


Zbytočné zákony sú stenami, ktoré zabránia všímaniu skutočných zákonov. Túto stenu zruinoval Ješua...


Kresťanstvo po dlhú dobu ostalo verným k židovským koreňom, keď viera veľkej ríše z cirkevno-politických dôvodov skončila so zákonmi a tým naznačil, že chce byť nezávislou od židovstva a vytvoril nový systém sviatkov aj nový zákon tak, aby to bolo prijateľné pre všetkych (egyptské, grécké, a barbarské náboženstvá).


Hlavným dôvodom bolo, že židia z dvoch strán ohrozovali „štátny poriadok”. Židovstvo v diaspóre, ako aj oživený judaizmus vykonávali svoju misiu veľmi účinne a čoraz viac sa šírila židovská viera. Na druhej strane - ako vieme - boli prví kresťania nasledujúce Krista, ktorí boli židia aj prozeliti a na celom území šírili Krista. Aj oni žili podľa židovských pôvodných zákonov a preto boli nebezpečnými „židmi”. To malo aj fyzickú odvetu (všetci židia boli vylúčené z Jeruzalema, ktorý dostal aj pohanské meno atď.).


Duchovný odpor voči židom a prvým kresťanom začal naberať rozmery ríše.

Uskutočňovali to rôznymi spôsobmi, ale hlavne falošnými učeniami. Taký je napr. jeden apokrif z Nového Zákona, list Barnabáša (po Kristovi okolo 120).


Napríklad vysvetlenie nového sviatka (deň boha slnka-sontag-nedeľa) je tiež klamstvo: pod sobotou rozumie začiatok stvorenia. (Jeremiáš 17:24)


Citát z Izaiáša 1:13: „Neprinášajte viac márnu obeť, kadidlová obeť mi je ohavnosťou. Novmesiac, sviatočný deň odpočinku (sobota), zvolávanie zhromaždenia? Neznášam neprávosť ani slávnostné zhromaždenie.„

Vychádzajúc z tohto verša uvádzajú, že preto je ôsmy deň pred Bohom milým. Význam ôsmeho dňa v Biblii je vždy začiatok niečoho nového a tiež kvôli vzkrieseniu (zmrtvychvstaniu) Ježiša je ôsmy deň ten sviatočný.


Tieto aj podobné falošné učenia, ciele ríše, a globalizácia viedli k tomu, aby sa vtedajšie aj dnešné zákony zrušili a zmenili.


 


 

 

 

 

 
 

 

Copyright © 2005-2017Šofar židovské spoločenstvo veriaci v Ješuovi HaMašiachovi

JHVH NISSZI


Copyright © 2005-2017 Comunitá SHOFAR
http://kehilatshofar.com