O mesiánskych židoch 1

O nás a o našom poslaní

Po celom svete vo významnom množstve žijú a fungujú mesiánske hnutia, ich združenia, synagógy, zhromaždenia. Sú medzi nimi zhromaždenia zveličujúce ortodoxné formality, liberálne, reformné a dokonca aj homosexuálne mesiánske spoločenstvá. Ale od týchto sú ešte častejšie také zhromaždenia mesiánskych židov, kde zriedka sa nájde človek s izraelským pôvodom. Falošní židia a zhromaždenia „duchovných židov” vzniknuté z deviantných kresťanov.

Totiž v pozadí sa skrývajú cudzie sily, záujmy a lži, zatiaľ čo pod menom židov odtrhnú členov Kristovho tela z iných národov od členov zo židovského národa. Židia sa bránia takýchto najčastejšie New Age-ových a globalizujúcich hnutí a tým sa všetky hnutia prichádzajúce pod podobným menom sú nimi odsúdené a vylúčené. Spolu s tým rozdelí aj kresťanské spoločenstvá, keď niektorí kvôli nim skončia vzťahy s mesiánskymi židmi, alebo židmi.

 

Na začiatku rozoberania tejto otázky, hneď ako prvé musíme vyjasniť význam slova mesiánsky. Je to povinne nutné, lebo ich fungovanie je škodlivé pre kresťanov rovnako, ako aj pre židov. V našej dobe, v tých prorockých časoch Satan používa novú zbraň: meno žid. Používa to, lebo žida môže dosiahnúť len žid a tak ho môže oklamať, a v dnešnom oslabenom stave kresťanov je ľahké spraviť trendovým a renesančným meno žid a v tom hlavne slovo mesiánsky.

 

S tým slovom sa dá naraz zasadiť úder na izraelitu aj kresťana, keď na oboch stranách vládne humanizmus, tolerancia a nové očakávania.

 

Preto sa najprv musí predstaviť Telo Mesiáša a ozrejmiť to.

Nech je táto správa začiatkom aj súčasťou toho.

 

Tento význam bol všelijakými spôsobmi tak pozmenený, že v rôznych štátoch a krajinách sa stal pojmom s rôznymi obsahmi.

Nech je teda jasné jeho skutočný význam a úloha.

 

Mesiánsky – mesiánsky veriaci – Kristový

 

Najčastejšie najrôznejšie hnutia, Ježiša neodmietnúce, ale od kresťanov kvôli rôznym sklamaniam a zraneniam odchádzajúce vytýčia tento názov na vlajku. Hoci Boží národ, Kristovo Telo by malo byť v jednote cez skutočný obsah tohto slova. Bolo by treba ukázať príkladom nášho života vládu a moc Mesiáša (Kristus, Ježiš Nazaretský) a tým aj Božiu vôlu a svedectvo. Ako i spoločne by sme mali vyhlasovať tretiu časť Slova, teda svedčiť nielen o prorockých vyhláseniach a apokalyptických časoch, ale o návrate pomazaného Kráľa Mesiáša...

 

Mesiánsky veriaci pozostávajúci z rôznych národov majú povinnosť spolu kráčať v Božom Slove, nariadenom Pláne a Vôli.

 

A tam, kde plné Slovo nie je v skutočnosti kompletné, tam môžeme hovoriť o Ježišovom národe a o pobožných, patriacich do cirkví, ale použitie slova mesiánsky bude iba formalitou a túžbou.

 

 

Mesiánsky židia

 

Základ židovskej viery od začiatku a dokonca aj teraz je: čakanie naplnenia proroctiev, v ktorom sa pripravujú na apokalyptické časy. To všetko by bolo pre nás nezmyseľ, ak by sa to všetko dialo bez očakávania Mesiáša. Preto všetci Izraeliti (krvný potomkovia Národa), ktorí uctievajú Boha Izraela a sú s Ním vo vzťahu sú mesiánskym židom.

 

Avšak v rámci tej kategórie sú dve skupiny židov:

- mesiánsky žid, ktorý ešte z Božej vôle nemôže vedieť a nemohol spoznať Mesiáša v osobe Ješuu HaMašiacha

- mesiánsky žid, ktorý už spoznal a prijal Ješuu HaMašiacha, zatiaľ čo ostal členom Národa a prežíva svoju židovskú identitu.

Všetko, čo dal ako „nadbytok“ na splnenie úlohy Izraela.

 

Keď teda hovoríme o Mesiášovom (Kristusovom) tele je jednoznačné, že v tom tele, rovnakým právom s ľudmi z iných národov, ale predsa majú zvlášť časť tí židia, ktorí pod vládou Ješuu HaMašiacha v tom vytvárajú samostatnú sekciu. Bolo by našou neposlušnosťou voči Bohu, keby sme odmietli naše poslanie a prevzali by sme inú kresťanskú identitu, aj vtedy, keby sme s druhou polovicou tela Mesiáša tvorili živú jednotu bez jednoty Svätého Ducha.

 

-Zo strany kresťanov sú často odsúdení židia rovnocenne s pohanmi, ako vrahovia Krista, hoci tak odsúdení židia sú „zlatou rezervou“ tela Mesiáša, pretože Boh na základe svojho sľubu každému veriacemu židovi osobne ukáže očakávaného Mesiáša, Ješuu HaMašiacha. Vlastnou, individuálnou právomocou, v žiadnom prípade nie cez misie. Je to možné vtedy, keď nežidovské časti tela Mesiáša svojimi životmi sú svedectvom Ješuu HaMašiacha, a nie sú predstavitelom ľudskej vôli hnať do cirkvi, zhromaždení a kolónií.

 

Podľa vyššie uvedeného musíme povedať:

Tam, kde Božie Slovo nie je kompletné, nemôžeme hovoriť o mesiánskom, Kristovom spoločenstve. V dôsledku toho, tam kde neprijali vyvolenie a poslanie Izraela, platné sľuby a proroctvá, tam nie je očakávanie Mesiáša, ale iba spoločnosť založený na iných záujmoch a úžitkoch.

 

Také náboženstvá, ktoré odmietajú Starý Zákon a „Skutky“ považujú za základ a Sväté Písmo, alebo zakladajú farizejnosť na „slová Pavla“, tak v žiadnom prípade nemôžu povedať o sebe , že sú Mesiášovo ...(Kristovo)

 

Nimi podriadene, medzi nimi a v nich nemôže fungovať „mesiánska a židovská“ skupina. Židovská osoba, ktorá je veriaca v Mesiáša (je Kristovo) môže ostať určitý čas ako im slúžiaci.

 

V inom prípade, keď neexistuje spoločenstvo mesiánskych židov, môže mať spolupatričnosť s takým spoločenstvom, čo je Kristovo(Mesiánsky...). Pre úplne prežívanie identity vtedy je služba smerom k iným, alebo neprijatie, pohrdanie v kresťanských spoločenstvách. Druh prežívania „inakosti“. Tá istá inakosť, čo prežíva znovuzrodený v náboženskom prostredí.

 

Dostali sme možnosť, aby sme sa so spoločenstvami pozostávajúcimi z nežidov mohli podeliť s tým čo pracuje na fungovaní panstva Mesiáša a Božského slova a nie na ľudských a cirkevných a iných cieľoch. Paralelne s tým, našou možnosťou a povinnosťou je naplniť, učiniť a prežívať všetko, čo Boh predpísal židom. Všetko, čo je zbavené záujmov a dominancie judaizmu, ale je Božia vôľa... A to je Bohom nariadená židovská identita.

 

 Keď sú tieto dve veci uznané všetkými účastníkmi (nežidia – mesiánsky židia – veriaci židia), tak vtedy sa v širšom okruhu uskutočňuje proroctvo o zaštepení a spätnom zaštepení. Bez uskutočnenia veľkého Sľubu, by židia vyschli  a zostali by v pozemskom živote iba „Izraelitmi“; a taký sľub, ktorý do upadajúceho kresťanstva dáva život a silu Krista cez zaštepenie, namiesto náboženských námah. 

 

My, mesiánsky židia stojace na okraji židovstva a vylúčení z kresťanstva sme dostali túto úlohu. Vo veľmi zložitej situácii bojujeme s extrémizmom a vytvárame most, cez ktorý sa môže spojiť židovstvo s Kristovým národom. Most, cez ktorý je prechod, ale cez nás nemôže začínať dobývanie do žiadnej strany. Cez nás je možné iba pomocou Božieho slova, cez Dvere a na príkaz Ducha Mesiáša (Krista) vzájomné prepojenie. Preto je toľko útokov na nás, a preto klamú viacerí, že oni sú mostom, „nový“..., lebo oni sú „duchovní židia“, „mesiánsky“... To je dôvod, prečo od nás žiada Boh viac čistoty a svätosti a zvlášť je úplný Jeho vláda a moc  na nás.

 

Naše poslanie je zbavené všetkých náboženských, cirkevných, ľudských zámerov a vlády , lebo my môžeme poslúchať jedine Božiu vôlu. Ako most, pohraničná stráž, colný úradník, alebo ako dôstojník zabraňujúci duchovným infekciám, každý má svoju nariadenú funkciu. S úplnou podriadenosťou na okraji roztrhanej krajiny, kde pred očami Kráľa a v Jeho vôli prebieha zjednotenie dvoch rozdelených častí krajiny.

 

„Most“ nemôže vlastniť a kontrolovať ani jeden z brehov, ani strany. Preto naše poslanie nie je pozoruhodné a nemôžeme počítať s veľkou skupinou. Dôsledky nášho pôsobenia raz dosiahnú mnohých. Ale budú ľudia prechádzajúce cez nás a pomocou nás, ktorí splnia Modlitbu Hlavného Kňaza v tele Mesiáša.....zástupy, ktorí sa k nám nepripoja. Ale sú medzi nimi taký, ktorý z vďačnosti k Bohu sa starajú o prevádzkové podmienky „mosta“, aj taký, ktorý po skúsenostiach našich misií a požehnaní, nasmerujú k nám aj iných, aby viacerí mohli prežívať jednotu v tele Mesiáša.

 

Už sa začalo postavenie Tela Mesiáša z dvoch častí.

 

31.10.2008

 

Pokračovanie...

 

O mesiánskych židoch 2

 

Most dobývaný z dvoch strán

 

Béla Orbán

 

Keď hovoríme o poslaní mesiánskych židov, tak najpresnejšie to vystihuje výraz „most v tele Mesiáša“. Hovoríme o fakte a nie o módnom, samozvanom, vládnucom a nadriadenom poslaní. Toto dokazuje, keď vidíme, že táto úloha nemá viditeľné, atraktívne a zisk prinášajúce výsledky. Teda je vylúčené nadvláda nad ostatnými a ľudia naháňajúci slávu rovnako nedosiahnú úspech, ako ani tí čo v nádeji získania hmotných statkov sa snažia o rozšírenie vlády. Nie je možnosť ani na smilstvo, pretože „most“ nemôže byť prostriedkom ani pravej, ani ľavej strany na vlastné účely. „Most“ nikdy nemôže byť pod vládou žiadnych cirkví, hnutí, dobyvateľov a služba mesiánskych židov nie je na predaj a nedá sa naviesť na telesné, ani duchovné smilstvo. Boh sám sa postaral o to, aby sme boli oslobodený od takých vecí, do čoho tak veľa pastorov spadne: sláva-moc, nadvláda-peniaze, smilstvo.... v duchu, duši  a často aj fyzicky. A samozrejme, práve preto je väčší útok Satana, veď židovstvo a v nich ani mesiánsky nie sú svätý a nestoja nad inými. Rovnako sú pokúšateľný ako každý človek a podobne sa môže stať aj úpadok.  Boh ale má pre nás veľkolepú ochranu: Keď prežívame našu židovskú identitu, tak nikto nás nezaráta k sebe! Ani vtedy nás nevedia splynúť do seba, ktorý majú v živote usporiadanú mesiášsku identitu. Preto Satan sa snaží spôsobom Amalecha útočiť na najslabších. A preto akože zhltne tých, ktorý vyznávajú židovstvo iba formálne, ale v skutočnosti na nich vládne iná identita. Najmä vtedy dosiahne svoj cieľ, keď niekto je formálny kresťan a namiesto Kristovej identity patrí do cirkvi.

V dnešnej dobe môžeme byť svedkom iných zmien, veľká časť veriacich je závislý od cirkvi, alebo pastora.

V procese budovania mesiánskeho židovstva dostávame útok z dvoch strán: od veriacich židov a od kresťanov čoraz častejšie. Na jednej strane slepá obrana rabínskeho judaizmu, z druhej strany strach....

 

Vzťah medzi židmi dodržiavacimi tradície a mesiánskymi židmi

 

Počas svojho života a služby vo Východnej, Západnej aj Strednej Európy som bol v nepočetných židovských komunitách, kde som nikdy nepoprel Ješuu HaMašiacha, môjho Pána. Väčšinou sme spolupracovali v charitatívnej službe počas dlhých rokov a v synagógach ma vždy vítali s rodinnou láskou. Nikdy ani nepomysleli na to, aby sa so mnou zaobchádzali ako s cudzincom, alebo nepriateľom. Tento vzťah sa nezmenil ani vtedy, keď naša charitatívna práca sa stala dôležitejšou inde a premiestnili sme svoje pôsobenie. Namiesto nepriateľských akcií sa naša služba zastavila v jednom bode: Nechápali čo a prečo robíme....? Avšak nás prijali tak ako sme, považujúc nás ako nejakú židovskú sektu, divných židov, ktorí veria na niečo nezvyčajné, avšak známe, ale predsa nepochopiteľné... A tak rodinná povaha nášho vzťahu zostala a stali sme sa „chudobným“, poľutovaniahodným, avšak nikdy nie nenávideným príbuzným. Mali sme takú skúsenosť, že tí židia, ktorí sa vzdialili od tradícií pozerajú na nás podozrievajúcimi očami. Je to charakteristické pre tých, ktorí budujú jednotu s katolicizmom a s jeho členmi v ekumene. To znamená, že izraeliti, ktorí sú vzdialení od svojej židovskej identity si rovnako držia odstup aj od mesiánskych židov. Z ich strany sa dá očakávať slabé neprieteľstvo, dištancovanie sa vtedy, keď budú len menovite židmi a zjednotia sa s ekumenickou duchovnosťou historických cirkví. Všetky tieto konštatovania sa dajú povedať na miestne pomery.

 

Židovstvo Západnej Európy, Ameriky a iných oblastí sa líši v základných veciach. Liberálne a reformné židovstvo považuje mesiánskych židov na „židovskom trhu“ konkurenciou. To všetko robia hasidský židia bojovne s cieľom globalizovať pod seba. Takže také hnutia bojujú so sebou, alebo sa dohodnú v nádeji realizácie svojho plánu a záujmu. Oni sú schopní vytvoriť alianciu s každým, kto sa volá kresťan, ale sú vedome, alebo podvedome nositeľom antikristských duchovností. Niektoré odvetvia judaizmu uznajú mesiánke hnutia, alebo budujú dobrý vyťah s nimi... a tak žijeme v „rušných“ časoch...

Menšinoví veriaci ortodoxní židia sa bránia proti domnelým útokom mesiánskych židov. Je to iba otázka času, aby vedeli rozlíšiť mesiánsky judaizmus od židov prežívajúcich mesiášsku identitu.

Situácia v strednej Európe je však iná. Z pohľadu mesiánskych židov je priaznivejšia.

Nemosť naznačuje, že s židmi, ktorí považujú celkom, alebo čiastočne Tóru za základ, sme v blízkosti, v jednej rodine. Odmenou tejto vernosti je, že v tejto lokalite iba v malej miere vedia sa zakoreniť a zosilniť judaistické hnutia (reformné, liberálne...). Preto sa nemôže ani mesiánsky judaizmus naštartovať z vonkajšej iniciatívy, napriek veľkej finančnej podpory. Hoci boli pokusy aj napr. v Budapešti, tiež veľkolepé, spolu s kresťanskými cirkvami a veľkými financiami na Americký vzor so zakladaním skôl, ale na dnes aj spomienky zmizli, alebo ostali trpké... Stopy zanechali len tam, kde židovstvo prakticky nefunguje, a takto sa nemá kto brániť proti falošnému mesiánskemu judaizmu a klamstvám nežidov. Proti tomu, čo židovtstvo nemôže ani zasiahnúť kvôli zániku územia, ale o to väčší zmätok vie narobiť v kresťanstve a v ich vzťahu so židmi, a viac zhromažďuje deviantov pod vlajku, ktorí ďalej ničia v mene „hnutia“...

 

Na území našej vlasti hasidné, reformné a liberálne organizácie vznikli z tých, ktorý sú z kresťanstva sklamaný a v skutočnosti sa narodili do inej národnosti, alebo nežidia prestúpené do judaizmu. Oni sú samozrejme vo vzťahu s kresťanmi v podobnej situácii, ktorý nie sú mesiánsky (Kristový), a s protagonistami ekumenizmu.

 

Moje riadky som začal s titulom obojstranného útoku. Keď hovoríme o židovskej strane „mesiánského mosta“, tak slovo útok musím modifikovať. Teda: Verný (veriaci) židia, ktorí ešte Ješuu nepoznajú, ale Božie Zákony a Tóru považujú za základ, nikdy neútočia na mesiánskych židov a vôbec na žiadného žida. Používajú výlučne len nástroje obranného útoku, ignorujú nás, keď nás ako žida prijmú, ale o našej viere nerozprávajú a zatvoria uši. A keď sa preukáže, že od nás nie sú útoky na Tóru, židovskú identitu a uvedomia si, že my nie sme kresťania a tak dobyvatelia a osadníci, ani kresťania v židovskej maškare, tak medzi nami funguje vzťah. Keď sa nás pýtajú, tak vďaka dôvere v rodine a obnovujúcej láske voľne môžeme svedčiť o Nazaretskom Ješuovi HaMašiachovi. Vtedy zanikne stena, ktorú postavili kresťania ohňom, železom a násilím. Vtedy zanikne strach naozaj, keď aj my zachováme židovskú identitu a prosíme, prijmeme všetko, čo Boh dal nášmu Národu...  Veď značná časť kresťanov nás a všetkých židov každodenne odpíše. Považuje nás za mŕtvých, popiera sľuby Boha pre nás, zatiaľ čo seba vloží na naše miesto, ukradne to od živého židovstva a považuje za dedičstvo to, čo sme dostali výlučne my (židia), a všetko to, s čím by sme sa mali podeliť s inými národmi, ktorý sú členom Božieho národa... V Božej vôli a v Jeho slove, cez vzájomné spoznanie sa zjednotí žid so židom: žid čakajúci Mesiáša a žid slúžiaci v Ješuovi HaMašiachovi. Po našom spojení sa otvorí možnosť s každým sa stretnúť- aj s inými národmi – navzájom: v tele Mesiáša. Tam v Ňom bude a musí byť stretnutie, nikdy nie pod vládou kresťanstva, alebo za cenu fúzie židov. Útok veriaceho žida teda nie je útok, ale sebaobrana proti tomu, čo môže prichádzať cez „most“...

Táto obava nie je neopodstatnená!

Mnoho „mesiánskych“ filosemitov zneužíva nás mesiánskych židov, aby dosiahol židov a cez misie vykonal duševný a duchovný holokaust. Pretože misie fúzie do kresťanstva znamenajú smrť pre židovstvo, kvôli čomu nevie splniť večnú úlohu, čo dostal od Boha.

Počas mojej služby som sa aj ja stal obeťou takých kresťanov so skrytým zámerom. Mnohí cezo mňa našli otvorené dvere do židovskej komunity, keď som predpokladal, že majú čisté zámery a chcú ich iba spoznať a študovať. Podobne filosemiti ani nevedia, že s falošnou láskou a kresťanskou horlivosťou pomáhajú ľudskej moci a nie Božiemu plánu, pričom sa stanú nástrojom anti-kristových síl.

 

V opačnom prípade veľká miera priateľstva Izraela pokrýva tiež nič iné, ako zámery... Nielen ľudský záujem a zisk je ich cieľ, ale aj „duchovné požehnania“. Naozaj je dobré, keď sebaobrana zatvorí „most“ a nenechá nezodpovedne prejsť každého priateľa, brata a ďaľších! Ale pre nás sú dané dve úlohy, ktroé nie sú ľahké:

Pomocou svedectva sa ukázať veriaciemu židovstvu ako žid, a preukázať na Ješuu, ako  na živého a vrátiaceho sa Mesiáša, aby Ho v čase Božej vôle spoznali v nás a skrze nás. Preto skrze nás, lebo kvôli neusporiadaným hriechom po tisíce rokov židovstvo pozerá aj dnes na kresťanov, ako na katolíkov. Pre nich nie je rozdiel medzi cirkvami a kolektívmi. Avšak nerobí rozdiel ani medzi židom a židom, teda my ostaneme „úbohým, poľutovaniahodným“ , ale milovaným židom. Dovtedy, kým nenaplňame ciele kresťanských cirkví.

 

Takže môžeme povedať:

My, ktorý prežívame židovskú identitu v Ješuovi HaMašiachovi a uznáme iba vládu nášho Pána Ješuu HaMašiacha, sme čoraz v bližšom vzťahu a v mieri so židmi, ešte len očakávajúcimi Mesiáša. Sám Boh nedovolí aby sme sa navzájom popierali. Okrem tých členov Vyvoleného Národa, ktorý popierajú vlastné poslanie, alebo sa zlúčili s inými cirkvami... Oni žijú v neposlušnosti a ich židovská identita je len pokrvná, čakajúc na rozsudok... Ten istý rozsudok dostanú tý, ktorý oklamú seba aj iných, keď si zvolia falošnú židovskú identitu, keď už na svojom skutočnom mieste premeškanie je rozsudok...

Na stretnutí „dvojakých“ mesiánskych veľmi záleží a je začiatkom novej fázy. Známky toho sú už viditeľné. Niektorí ortodoxní židia lepšie poznajú slová Ješuu HaMašiacha a jeho neoddeliteľné spojenie so „Starým Zákonom“, ako niektorí kresťania. A keď to Boh v nich vyjasní, tak sa začína „nová evanjelizácia“ smerom ku kresťanstvu, ktorý sa odtrhol od židovských koreňov.

 

Prorockým dôsledkom nášho vzájomného stretnutia bude raz to, že sa stane skutočnosťou explozívne spojenie nás dvoch v tele Mesiáša. „Most“ sa buduje na celom svete, mesiánsky židia rovnakou formou, ako telo Mesiáša, tajne fungujú bez pozoruhodností.

 

Medzitým sa buduje aj ďalší most:

Ekumenizmus a falošní židia sa blížia k sebe, budujúc ekumenický most, ktorý je cestou príchodu antikristových čias. Aj tu sú viditeľné znaky proroctva, ktorého dôsledky môžu byť pre každého známe.  

Kresťansko-židovská a židovsko-kresťanská stavba v duši už prebieha, ktorú už získali dominantné sily dnešného sveta. Na stavbe tohto mosta môžeme vidieť mnohých spoločných známych! Lepšie je však si nevšímať pracovníkov, ale skrytého sponzora a manažéra stavby... Satan v židovskej maškare je taká sila, ktorá chce zmiešať všetko so všetkým...

Za tými slovami je ho spoznať „Každý je žid“, „duchovný žid“, „v Kristuse nie je žid“, „židia pre Ježiša“, „Pán mi povedal: že som žid“.

New Age-ovská duchovnosť spája, vytvára most pre toto premiešanie, keď nežidov využíva pod menom židov, aby židov podviedol a spojil do seba a tak obidva časti stratia svoju identitu a stanú sa obeťou neposlušnosti.

 

Avšak súčasne v duchu sa buduje mesiánsky a Mesiáša očakávajúci most, ktorý raz spojí dve časti tela v tele Mesiáša, k čomu prichádza Hlava, sám Ješua HaMašiach.  

 

03.11.2008

 

K pokračovaniu kliknite sem

 

 

O mesiánskych židoch 3

 

Druhá strana mosta

 

Béla Orbán

 

Ak zrhnieme náš predchádzajúci opis, že židovstvo udržalo jednotný charakter.

Jednotlivé vierovyznania nebojujú, nesúťažia so sebou a nelákajú k sebe ľudí od iných.

Všetky vierovyznania majú rovnaký postoj k mesiánskym židom.

Nepovažujú inakosť za cielový bod útokov, keď základy sa zhodujú.

A to všetko sa odzrkadľuje v jednotnom prijatí Tóry, v očakávaní Mesiáša, v túžbe naplnenia proroctiev.

V tejto jednote nie sú spory, ale sú nezhody v detailoch, nie sú boje, ale v určitej miere dištancovanie. Napriek tomu je určitý druh obranného útoku, keď misiu do kresťanstva a  výmenu kresťanskej a židovskej identity robia pokrvní židia a tak sa vtrhnú do židovskej komunity. Taký odpor vidieť na území Izraela, kde židia popierajúci židovskú identitu sa stali kresťanmi a boli vylúčení aj z Národa. Oni sú izraeliti v schizofrenickom stave, ktorí uznávajú popri židovskej identite aj pohanskú kresťanskú identitu (pre nich neurčenú). Dve identity naraz u Boha neexistujú, teda židovský kresťan neexistuje, len židia, ktorí sa stali kresťanmi a asimilovaní židia sa vyhovárajú takto.

Sú židia, ktorí prijali za Mesiáša Ješuu, ale nestali sa členom iného národa a nestratili svoju identitu.

To bolo treba na začiatku poznamenať, aby sme sa dostali k davu na druhej strane „mosta“, ktorí sú z iných národov a volajú sa kresťania. V tomto veľmi rozmanitom tábore sú aj bratia, aj osoby útočiace na mesiánsky most a mnoho iných s inými duchovnosťami a duševnosťami. Búriaci sa tábor, v ktorom sa bojujú navzájom a potom sa nasmerujú aj na židov, ktorí tvoria uzavretý celok na druhej strane mosta. Prezentácia tohto tábora je pre nás dôležitá, lebo svoje útoky chcú uskutočniť cez nás, alebo cez most vybudovaný filosemitami chcú privteliť židovstvo.  Základy toho sa dá spoznať v koreňoch kresťanstva a v dnešnom absolútnom korintskom stave.

 

Korintský stav dnes

 

Historická situácia v čase, keď Pavol mal tvrdú a ťažkú, rok a pol dlhú službu, pričom začalo fungovať Korintské spoločenstvo, bola takmer totožná so súčasným stavom. S tým, v čom funguje dnes telo Mesiáša a v tom mesiánsky židia so svojou službou a poslaním.

Korint bol vo svojom čase moderné mesto nakazené feničanmi a vedený rímskymi občanmi a obsadený dobrodruhmi, žijúcimi rušný život. Predtým bol ozdobou Gréckej ríše na čele s cudzím národom, ktorý nemal nič spoločné s ostatnými gréckymi kmeňmi. Napriek tomu oni držali spolu ríšu a panovali.

Potom prišli Rímania a zničili mesto. Pretože miera je darom, získaným cez boj a vojnu...Pax Romana...

Ako víťaz, menšina a cudzinec sa stal nový Korint medzinárodným mestom so zmiešanou populáciou...

Pri narodení nášho Spasiteľa nazývali ho Ekumene!...

Ani dnes to neni inak, keď kresťanské pohanstvo sa postaví na čelo kresťanstva a aktívne riadi a používa v duchu Pax Romana a tým sa pokúsi získať vedenie nad korinťanom, žijúcim pod vedením Krista.

Rovnako ako kedysi, aj dnes sa dostali do popredia poznatky (gnóza) a múdrosť (sofia) a tým aj moderný gnosticizmus. V dôsledku rôznorodosti sa vytvoril aj synkretizmus, pomáhajúci ekumenizmu, ktorý vďaka tolerancie a diskriminácie vytvoril také spoločenstvá, ktoré zamietajú Božie slovo a zákon.

Skutočne sa vytvorili Korintské podmienky v súčasnosti  a v poslednom čase majú rastúcu tendenciu. Nie je to náhoda, moderný svet buduje svoju ríšu, kde skrytá menšina ovláda zmiešané národy... Svoju vládu rozširuje na kontinenty podľa scenára Pax Romana...

Preto nemôže byť pred nami tajná ani stará a stále používaná metóda, ktorú vyslovil Seneca „rozdeľ a panuj“. Táto narúšajúca sila, ktorá rozdelí cirkvi, spoločenstvá bol v minulosti  a je aj dnes tá istá, až do odsúdenia. 

Aj v čase Pavla a Korintského spoločenstva fungovala svojimi deštruktívnymi účinkami. Aj dnes sa vlúdila do cirkví a odtiaľ sa vyžaruje von, napádajúc aj mesiánskych židov.

Keď Pavol hovorí o tomto ničení spomenie aj trojitú straníckosť:

Apollo, Kéfas....

V prípade Apolla sa objavil vo vtedajšom spoločenstve príťažlivosť „vyššej kvality“, pretože Apollo bol rodák z Alexandrie, kde bol ovplyvnený filozofiou Philona...

To bol základom k objaveniu ďalších deštruktívnych síl:

  1. múdrosť omámil učiteľa aj poslucháča
  2. precenili Apolla a postavili ho nad Pavlom a tak aj nad Božím slovom
  3. a tak sa začala straníckosť
  4. straníckosť viedol k tomu, že poslucháči sebavedome sa chválili, že patria k výnimočnému Apollovi

Kéfas sa objavil medzi nimi ako hosť a bol obdivovaný. V uvedených troch prípadoch sa objavili ľudské charaktery, ktoré spôsobili rozvrat a toto vidieť aj v boji dnešných náboženstiev.

Teda sa vytvoril:

  1. uprednostnenie
  2. výber hostí z ponuky
  3. túžba , potreba prijatie iba ľudskej autority
  4. zbožňovanie charizmatických schopností
  5. potreba znalostí vyššieho stupňa
  6. zdôraznenie „patrím k“

Myslím si, že tieto vlastnosti poukazujú na diagnózu a smrteľné choroby dnešného kresťanstva. S týmito príznakmi sa denne stretávame v náboženstvách, ktoré sú začiatkom straníckosti a rozvratov.

  1. „Kto je lepší“ súťaž umožňuje aj „veľkým učiteľom“, ktorých nikto neoveril, aby pomocou svetovej reklamy manipulovali davy s charizmatickým čarodejníctvom...
  2. Odtiaľ je len krok, keď náboženstvá podľa zákonov trhu vyberajú služobníkov. K fyzickým a duševným potrebám pridelia slová „duchovnej“ osobnosti a tak sa stanú istou oporou úspechu a duchovného smilstva...
  3. Na konci zoznamu je „patrím k nemu“

To je najcharakteristickejšou vlastnosťou dnešného kresťanstva, čo je súčasne aj vyznanie modloslužby. Boli časy, keď vyznali nasledovanie náboženstva. Potom nasledovala cirkev, ktorý slúžil na ukázanie vládnutia.

Vlastnícke právo.

Dnes je všeobecné patriť do náboženstva. To je vlastne ekvivalent Korintských čias, lebo spoločenstvo je zvyčajne iniciované jedným človekom a rastie s pripojením členov.

 

Z listov Pavla dostaneme správy o pokračovaní a následkoch, keď jednota bola v rozpade a stratila rodinnú a bratskú atmosféru. 

    Objavil sa:

  1. kult osobnosti
  2. snobizmus
  3. separácia, skupiny jedli zvlášť a niektoré sa aj opíjali.

 

  1. Ľudská váženosť sa zosilňuje v čoraz slabšom kresťanstve s duchom hordy.

Tí, ktorí sú držaní v detstve si to aj vyžadujú!

  1. Charizmatická nadriadenosť a pýcha je spojená s autoritou. Každý, kto má nejaký dar, za chvíľu začne zvýrazňovať vlasnú veľkosť a moc. Ľudia túžiaci po riešeniach a zázrakoch si zvolia – často zo strachu - mistickú, nepravdivú a nedokázateľnú duchovnú autoritu namiesto uznanej spoločenskej disciplíny.
  2. Človek dnešného sveta sa snaží získať vo všetkých oblastiach života kvalitu. Nie je to inak, keď sa jedná o vodcu a predstavenste. Ako vo svete, kde nie sú dôležité vedomosti, ale získaný diplom. Takto kvalifikuje aj kresťanstvo. Dominujú vzdelania, publikácie, vyznamenania, zatiaľ čo Božie slovo a poslanie sa stáva nepodstatným. Namiesto svedectva úspech, namiesto kázaní rétorika a použitie pomocných vied...

 

Dôsledkom toho Pavol nevzal na seba zodpovednoť krstu Korinťanov, a poukázal na svätosť a čistotu Večere Pánovej...

Keď sledujeme a porovnáme stav Korinťanov a dnešného kresťanstva je zjavná jedna výrazná totožnosť:

V Korinte nebola aristokracia, neboli tradície a ani občania s bremenami!

V dnešných spoločenstvách je čoraz menej „duchovnej aristokracie“ preukázajúca znalosť a príklady. Kresťanstvo má niekoľko ročnú, desaťročnú, najviac stáročnú duchovno-duševnú tradíciu.

Stručne povedané: bez koreňa, „jednoročná letnička“...

Tento stav vedie k tomu, že sa stanú nástrojom a obeťou rozporov a bojov. V stave bez koreňa sú nielen súčasťou stálych bojov, ale stanú sa hračkami nových manipulácií a duchovných hnutí. V ich prípade platí, že kto nemá cieľ a prístav, tomu vietor znamená nebezpečenstvo, ktorý potopí loď, alebo vedie na plytčinu, kde mužstvo lode zomrie.

Ako som uviedol, som opísal nekompletnú charakterizáciu Korintského a dnešného náboženstva.

Nie je ťažké odhaliť, že tak ako v Korinte útočili na mesiánskych židov a iných národov žijúcich s nimi v jednote a v tele Mesiáša, tak my od koho môžeme očakávať útok a kto je na mesiánsku službu škodlivý.  

Pre nich mesiánsky most je len nástroj na to, aby vnútorné boje proti iným uskutočnili na vonkajšom území, alebo s cieľom kolonizácie pod menom misie. Robia to, lebo následky a straty vnútorných rozporov by vedeli nahradiť pripojením iných a súčasne by využili na prilákanie iných s reklamou úspechu. Však v dnešnom svete sa nikto nechce pripojiť k slabým, duševný človek potrebuje úspech, skúsenosti, zázraky a iné „veľké“ veci..

A Satan práve to využíva, keď všetko to dáva...

Spomenuté stavy a choroby Korintského spoločenstva sú prítomné aj dnes, lebo Satan má na to prostriedky... Ten, kto každú fyzickú a ľudskú túžbu vie uspokojiť v kresťanstve.. Zázrakom, s mocou a aj „biblicky“...

A most je z jednej strany uzavretý, lebo židovstvo neútočí. Z druhej strany sú zatúlané skupiny, dobyvatelia s úmyslom ukradnúť úlohu mosta...

Tí čo sú hlasní, sú plní strachu. Z obyvateľov našej krajiny, ktorí sú hluční v dôsledku Korintských chorôb je dokopy asi päťdesiattisíc, ale sú tiché, čakajúce časti...

Tí, ktorí najhlasnejšie útočia na mesiánsku službu znemožňujú funkciu mosta.

Snobi, čudáci, žijúci v kulte osobnosti, duchovní žerúci a chlastajúci... Ľudia zbožňujúci ľudí a náboženstvo, rozdávajú sebe aj kolegom duchovnú autoritu, základom hrdosti je ich charizmatickosť, sú podriadení nejakej vymyslenej skupiny ľudí a nie Kristovi. Takí blokujú most a nikdy neuznajú poslanie a povolanie mesiánskych židov.

A s tým spečatia svoj osud:

Nikdy nemôžu byť súčasťou z dvoch častí zjednoteného tela Mesiáša. Nebudú požehnaní z tých proroctiev ktoré svedčia o prísľube zaštepenia a spätného zaštepenia...

Našou službou smerom k nim je svedecký život, plody viery a poslušnosti, ktoré dozrievajú v pre nich vzdialenom židovstve. Tak, ako je táto skupina blokádou mosta k židom, tak rovnako blokujú aj spoznanie židovských koreňov kresťanstva..

Ten, kto dôjde cez nás k spoznaniu Božieho slova, za chvíľu prežije aj milosť, jeho život sa dostane do rúk Ješuu HaMašiacha a nie do rúk ľudského vládnutia!

Vďaka Bohu, že mesiánsky židia sú nositeľom poznávania a napravenia Zákona rovnako, ako židia očakávajúci Mesiáša.

Sláva patrí Bohu aj za to, že pod panovaním Ješuu HaMašiacha môžeme prežívať Božiu lásku a spásonosnú milosť....

Zároveň ďakujeme Bohu, že sme boli obdarený darčekmi milosti. To všetko nám poskytne ochranu od útokov Korintských duchovností a nielen nie sme s nimi v jednote, ale nevlúdia sa k nám, ani k židom cez most neprejdú. Stále máme z ich strany pokusy a útoky, ale nanajvyš sa trochu potrasieme...

Dôvodom je, že z darov milosti funguje najmä cez prítomnosť Ješuu HaMašiacha:

  1. diakrises pneumatos – dar rozlíšenia

Prežívame prácu vnútorných síl, čo bolo zmenené na slovo zázrak.

  1. denne máme skúsenosti s pôsobením liečby
  2. v každej našej službe zaznie dar od Boha, slovo poznania, logos gmoseos. Či je to židovské alebo kresťanské poznanie, alebo použitie svetovej vedy.
  3. podobne dáva Boh v každej situácii logos-a sofias-a, slovo múdrosti, ako prehovoril aj Šalamún v rozhodujúcej situácii.
  4. Ale najväčším darom považujeme, dar viery. Tá viera nie je ľudská, ale vidí aj neviditeľné a sľub, ktorý bude splnený.

 

Keď vykonávame mesiánsku službu, budujeme a prevádzkujeme „most“, vtedy budeme skutočne chváliť a oslavovať Boha, lebo to čo dnes vieme to aj uvidíme a zažijeme. V nás nielen existuje, ale aj funguje dar viery, hoci zatiaľ nevidno, ale dôsledok bude zjavný, keď budeme súčasťou zjednotenia tela Mesiáša pred všetkými.

Cez nás a nie podľa našich predstáv a plánov.

Hlučné, malé skupinky, ktoré aj medzi sebou bojujú sú pre nás nepríjemné, ale nebezpečné sú len pre tých židov, ktorí chcú byť zaradení do ríše, alebo si zvolili namiesto Miery, mieru Pax Romana, kde menšina ovláda väčšinu... Alebo na tých, ktorý sa nakazia chorobou vymenovaných túžob od infikujúcich.

Pre židov sú tieto veci menej nebezpečné, lebo odstup a sebaobrana im poskytne ochranu, aby nebol dotyk medzi veriacimi židmi a päťdesiattisíckami...

Mesiánsky židia majú významnú ochranu od Boha kvôli jedinečnému, obrovskému povolaniu a darov milosti.

Teda Most sa buduje, aj  keď niekedy je napadnutý, ale podľa našej viery budeme súčasťou nielen spustenia, ale aj konečného zjednotenia tela Mesiáša. Vo viere a poslušnosti očakávame naplnenie Božej vôle, čo bude predchádzaný zmiznutím nepríjemne hlučných skupín, alebo ich zlúčením do ekumena.

Ten, kto  nájde svoje miesto v tele Mesiáša, namiesto ľudskej vlády a opustí vládu Korintsej duchovnosti, s nim raz budeme spolu oslavovať.

4.11.2008

 

K pokračovaniu prosím kliknite sem

 

O mesiánskych židoch 4


Protikresťanskosť, alebo apoštolské poslanie?

Béla Orbán


Podľa predchádzajúcich opisov určite mnohí predpokladajú, že mesiánsky židia sú jedna uzavretá, seba zveličujúca, pyšná, protikresťanská sekta v mene Ježiša. Taká Sionistická organizácia, ktorá chce vládnuť nad kresťanstvom. Je to charakteristické na hnutia mesiánskeho judaizmu a nie na mesiánskych (Kristových) židov, pretože by neboli vhodní na naplnenie Božieho poslania, teda v ničom by sa nelíšili od tých, ktorý na nich útočia, bránia v službe a snažia ich asimilovať.  

Pre lepšie pochopenie sa musíme vrátiť k príbehu Korintského spoločenstva.

Pavol prišiel do mesta po apoštolskom koncile (po Kr. 48), kde strávil podľa predpokladov v rokoch 51-52. 18 mesiacov. Osamelý a v úzkosti prichádzal tam, kde verejná bezpečnosť a morálka boli poklesnuté, aj keď mestský život bol rušný... Vo všetkých odtieňoch helenistické mesto, kde mnoho náboženstiev a kultúr sa zmiešalo navzájom. Chrámy a sochy gréckych a rímskych Bohov a misterické viery z Východu...
Aj filozofia je rovnako rozmanitá. Prítomnosť skepticizmu cynikov prezrádza socha Diogenéza, ale mesto je preniknutý aj duchom pytagorejcov a stoikov. Vieme si predstaviť, že Pavol, ako žid čo mohol prežívať v takom neznesiteľnom, modlárstvom plnom meste.

Potom sa stretol s dvomi, z Ríma vylúčenými a uniknutými židmi, s manželským párom. (Skutky 18:2-3). Potom vznikol a rozvíjal sa spoločenstvo, ktorý bol založený židmi z diaspóry. Určite boli okrem Akvily a Priscily aj iní židia, Ješuu uznávajúci, a potom sa pridali aj s pohanským pôvodom a oslobodení otroci...  

Spoločenstvo približne so sto členmi je pre nás príkladom toho, ako môže vzniknúť mesiánske spoločenstvo spolu s ľuďmi z iných národov a vytvoriť jednotné spoločenstvo na čele s Ješuom. V takých spoločenstvách nariadená úloha a povolanie majú mesiánsky židia, ku ktorým sa pripoja tí, ktorí sa obrátili z kresťanského pohanstva a modlárstva a spolu so židmi slúžia, alebo im pomôžu, ako bratia v Božom pláne.

Teda tak ako v časoch Pavla aj dnes, v takom „korintskom“ stave, Boh posiela podobne k Pavlovi na apoštolskú službu ľudí a vytvorí spoločenstvá. Preto dáva stretnutia a spojenia medzi židom a židom, aby pod vládou Ješuu HaMašiacha začali svoju mesiánsku službu.
A potom dá „oslobodených otrokov“, teda znovuzrodených a slobodných a predsa odmietnutých a neprijatých bratov z iných národov. Títo bratia žijú v rodinnej komunite s mesiánskymi židmi a majú za úlohu posunúť získané vedomosti od židov smerom k iným národom.
Teda, keď sa oni zaštepili, tak sa majú podielať na zaštepení iných, lebo každý človek je najúčinnejším nástrojom vo vlastnom národe.

Môžeme teda povedať, že mesiánsky židia nie sú novým prúdom, hnutím, ani sektou, ale sú dlžníkmi Božieho pôvodného plánu a vôli.

Ich zaštepenie sa uskutoční do pôvodného stromu nie do nového, a vďaka tomu získajú nový život z pôvodného koreňa. Skutočná oživujúca, teda apoštolská práca je súčasne prorockým svedectvom Boha.
Pretože Boh sľúbil zaštepenie a spätné zaštepenie a nedovolil podľa svojho sľubu odumrieť koreň vyrezaného stromu. Obnova židovstva a tak aj kresťanstva z iných národov dnes môže prebiehať len jediným spôsobom: Boh aj dnes pošle v „korintskom“ stave mesiánskeho žida k židovi, aby bol prvé spätné zaštepenie. Aj Pavol začal svoju službu vždy v synagóge, medzi židmi....
Potom dáva sám Boh pre svojich ľudí s apoštolským poslaním „židov z diaspóry“.... ktorí sú odmietnutí z každých strán. Oni sú ďaleko od Jeruzalema, ale aj Rím ich opovrhne.

Mesiánsky židia s apoštolským poslaním sa stanú súčasťou splnenia proroctva, keď s pripojením „oslobodených otrokov“ sa otvoria brány na apoštolskú službu k pohanom a kresťanským pohanom. A táto služba sa ďalej rozširuje, lebo k obnoveniu sa pripojí také poslanie, ktoré je misiou vyhlasovania evanjelia....

K pochopeniu a prijatiu poslania mesiánskych židov musíme spoznať, že ani Pavol nebol evanjelickým misionárom! Na každej svojej ceste konfontoval helenistické, pohanské, mistické, filozofické hnutia so svedectvom Mesiáša, ochraňoval plynulosť Božej vôle a zákona a znovu a znovu zviditeľnil Božie svedectvá a sľuby proroctiev.

Pavol teda nebol cirkevným staviteľom, ale napraviteľom a čističom (spoločné fungovanie Tóry-svedectva-sľubov) Božieho Slova, a vyhlasoval svedectvo o Mesiášovi (Kristusovi). On nevytváral ani spoločenstvo, ale dostal na svoje služobné cesty pomocníkov, lebo služba a služobné dary bez pomocníkov nikdy nie sú dlhoživotné, alebo sa ani nezačnú. A keď Pavol musel na Boží príkaz pokračovať v ceste, tak v jeho šlapajach vzniknuté spoločenstvá fungovali ďalej. Samostatne. Bez Pavla, ale v kontakte s ním, žiadali jeho apoštolské rady, ale fungovali bez jeho učení a pastorácie.
Síce apoštolská služba je väčšia oproti ostatným služobným darom, ale nemôže sa s nimi spojiť, lebo vtedy by sa zmiešala s ľudskými zámermi vytvoriť cirkev.

Mesiánske židovstvo je súčasťou napravujúcej práce od Boha a nemôže vytvoriť hnutia a cirkvi, vedľa ostatných cirkví, ale musí žiť v nezávislosti, pričom musí byť v kontakte s židovstvom. Na to zaväzuje pokrvná príbuznosť prítomná aj v Zmluve Abraháma, ktorá sa zosilní v spoločnej mesiánskej viere a čakaní naplnenia proroctiev. Rovnako aj s ľudmi  z iných národov cez ich poslušnosť a mesiánsku vieru.  

K pobožným pohanom, alebo charizmatickým modlárom sa dostane apoštolská a prorocká služba od „oslobodených otrokov“, ktorí sú znovuzrodení z iných národov, teda od spoločníkov, pomocníkov a spolupracovníkov mesiánskych židov. Lebo sú aj takí mesiánsky židia, ktorí pred Božou napraviteľnou prácou boli členom rôznych pobožných, kresťansky pohanských, modlárskych, charizmatických cirkví a spoznali tie spoločenstvá a majú tam kontakty. Boh tieto poznatky a kontakty používa na prevádzku apoštolskej a prorockej práce. Je charakteristické, že tieto kontakty postupne odumierajú a iba vtedy sa zosilnia, keď ďaľšie „oslobodení otroci“ hladajú svoje miesta....

Písali sme o útokoch kresťanov na mesiánskych. Aj tu môžu byť nedorozumenia, keď niekto si zamení slovo kresťan (patriaci k pozemkej cirkvi) a kristovú (kresťanskú) identitu.

Mesiánska židovská viera a kristova (kresťanská) viera je rovnaká. Pomenovanie žida, alebo ľudí z iných národov, teda názov dvoch rovnocenných častí Tela Mesiáša, ktorí avšak majú rôzne poslanie. Tieto dve časti nikdy nebojujú medzi sebou, pretože v Duchu Mesiáša sú v jednote. Ale kresťanské cirkvi a ich nasledovníci sú plný znakmi chorôb, ktoré sa objavili aj v Korinte po vzniku spoločenstva založeného Pavlom.

Nevymenujem znovu tieto príznaky, ktoré môžu poukázať aj na diagnózu súčasných cirkví.
Aj dnes je Korintská situácia, duchovnosti sa znovu oživili, alebo ani nezmizli. Grécko-Rímske korene helenizmu oživujú kresťanstvo a tak je ťažko infikované modlárstvom, sú plné falošnosťou filozofie, teológie a dogmy. Z východu prichádzajúci misticizmus sa zmiešava s charizmatizmom a tak vznikajú nové mutanty....  

Mnohí z tých „moderných“, od pôvodných koreňov tak vzdialených židov a z cudzích koreňov žijúcich kresťanov ani nevedia nakoľko sa podobajú na nasledovníkov Apolla a Kéfasa, ktorí ani nenasledujú Krista...

Boh v tom zmätku obnovuje apoštolskú prácu, podľa svojho sľubu.  Na tento účel vyčlenil národ, ktorý je od pradávna nenávidí modlárstvo. Národ, ktorý zachoval Boží Vyhlásený Zákon; mnohokrát napriek vôli a dokonca v srdci, kým všetko cudzie odmieta, alebo dodrží iba z nutnosti!
Časť tohto národa sú mesiánsky židia. My, ktorý máme Zákon zasadený v srdci, pričom sme spoznali Ješuu Hamašiacha. Božiu lásku, milosť a celú Jeho vládu.

Rovnako, ako kedysi Pavlovi, dnes bolo dané nám zviditeľniť to všetko. Apoštolskou službou odkryť a zničiť všetku falošnosť a všetky pôvodné základy zviditeľniť pre všetkých.

Teda mesiánsky židia dnes plnia svoje apoštolské poslanie. Nebudujú ríšu pre seba, ani základy ľudskej stavby, ktoré skôr, či neskôr sa vyprázdnia, alebo sa v nich osídlia cudzie duchovnosti.
Tak ako Pavol a jeho duchovní spolupracovníci, ani my si nezvolíme úspešné, výhodné, veľkolepé a slávu prinášajúce oblasti, len jednoducho sme poslušní Bohu. V apoštolskej službe nemôžeme byť prispievateľom iných stavieb a nedá sa nás podplatiť. Toto by skončilo stratou poslania a rozsudkom.

My môžeme poskytnúť iba základ k budovaniu života, komunity, Tela Mesiáša...Všetko čo dávame, musí byť v plnej zhode s Božím Slovom, teda so Zjaveným Zákonom, so svedectvom Krista a so všetkými sľubmi a proroctvami. Naša odmena je tiež rovnaká, ako odmena Pavla a apošolov.
Na Pavla útočili farizejskí židia a členovia cirkvi s hellenistickou a inou duchovnosťou. Je to prirodzené, lebo keď sa naštartuje apoštolská práca, tak – ako je to známe z histórie Jeruzalema – prichádzajú aj nepriatelia.

A keď sa postaví „mesiánsky most“, tak je samozrejmé, že okamžite ho začnú bombardovať a strielať.....ako v každej vojne.

Naše poslanie je okrem toho, že je dôležité a je súčasťou naplnenia prorockých časov, je aj veľmi nebezpečné a ťažké. Ani Pavol nešiel na skoro nenádejnú cestu do Korinta kvôli úspechu.. Ale poslušne a s takou vierou, ktorá už vidí naplnenie sľubov.
My to vidíme, lebo nielen poznáme proroctvá , ale tisícky rokov to prežívame, cez čo nás zosilnila aj viera, aj Božie svedectvá.

Členovia dnes už neexistujúcej Korintskej cirkvi nikdy nemohli prežiť plody svojho služobného života.
Všetko, čo môžeme o nich čítať sú Božie správy pre nás:
Referát o raste, deštruktívnych duchovnostiach, apoštolských službách..
Vďaka zvláštnej Božej láske majú niektorý z nás možnosť vidieť plody našej apoštolskej, mesiánskej a židovskej služby. Na obnovených základoch prebudené, Mesiáša čakajúce a uvidiace Telo Mesiáša, ktoré sa stretne čoskoro so svojim Pánom.

A nakoniec o dvoch veciach...
Pred maďarským národom prichádzajúcim do Karpatskej kotliny postupovala zvláštna skupina. Podľa pôvodu nepatrili k národu. Oni pripravovali cestu pre ich nasledujúcich vojakov a národu...Bol to židovský vojenský útvar.
Pri dobytí vlasti pomáhali aj v inom. Zohrali značnú úlohu aj v usadení sa v spolupráci so židmi žijúcimi v diaspóre po rozpade Rímskej ríše.  

Dnes, na začiatku Nového, pri oslobodení a dobývaní obsadených oblastí Krajiny Mesiáša, sa to v ničom nelíši....
My, mesiánsky židia ideme, vpredu...
Tam nás čakajú „starý príbuzný“, ktorý sa nestali ani rímanmi, ani slovanmi, ani hunmi, ani pod žiadnou kresťanskou duchovnou vládou.

V tej službe (most) nie sú pre nás viditeľné plody, odmeny a vyznamenania.
Okno môjho bývalého bytu smerovalo na Dunaj, Alžbetínsky most...
Je to nepredstaviteľné, že akú dôležitú a obrovskú službu má ten most. Stály príval áut spájal dve časti hlavného mesta, aj dve časti celej krajiny, nanajvyš Západnú a Stredo-východnú Európu....
Je tam dodnes bez slova, niekedy opotrebovaný, ale vytrvá v skúške ťarchy a slúži...
Občas prerobia, vynovia, v každom prípade dbajú na most hlave tí, ktorí chcú byť spojené s druhou stranou...

My, mesiánsky veriaci rastieme...v Božom pláne tam, kam nás plánoval a čakáme prichádzajúcich. Lebo pre most nie je dôležitý nával, ale pre tých, pod ktorými pokorne drží svoj chrbát. My jedine pred Bohom a Ješuom HaMašiachom sa pokláňame s pokorou.
Cez nás už nikdy neprejde žiaden dobyvateľ!
Hoci často útočia a bombardujú nás, ale pevne stojíme, kým sa spoja obe strany.

Robíme to, lebo vidíme cez vieru a naša poslušnosť je naplnenie proroctiev.
Sme neviditeľný most, ktorý nie je pre nikoho destináciou, ale cez neho sa môže zjednotiť Kristovo Telo z iných národností a zo židov uznajúcich Ješuu HaMašiacha..

Neviditeľný Most funguje vďaka duchovným a služobným darom. To môže zasiahnúť aj dušu, takže hocikto sa môže zmeniť v pocitoch a v myšlienkach. Pre Satana je most nebezpečný, preto naňho útočí duchovne, aby kresťanstvo sa nemohol zmeniť ani v duši. Je možné, že niektoré prvky mosta sa stanú z duchovných, duševnými, lebo dobyvatelia sa snažia oslabiť most...

Boh sám buduje mesiánskych židov a teda iba cudzie a nepatriace časti sa môžu oddeliť od nás...
5. november 2008

 

 

 

 

 

 

 

 


 

 
 

 

Copyright © 2005-2017,Šofar židovské spoločenstvo veriaci v Ješuovi HaMašiachovi

JHVH NISSZI


Copyright © 2005-2017 Comunitá SHOFAR
http://kehilatshofar.com