SLUŽBA INÝM ĽUĎOM

 

 

Béla Orbán:

V priebehu nášho života je potrebné rozhodovať v mnohých otázkach. Dôsledkom našich rozhodnutí prežívame úspechy, radosť, ale i nezdary, neúspechy a tragédie.

V prípade dobra sa chceme podeliť s tým aj s ostatnými, kým v prípade zla hladáme pomoc a radu od iných. To naznačuje, že človek je spoločenský tvor. Okrem toho, začiatok každého života je narodenie do nejakého procesu. Je to cieľom a nástrojom Božej Vôle, ktorú treba poznať aj prežívať, ale je našou povinnosťou pomôcť nové životy v začlenení do toho procesu. Keď niekto z toho procesu, z Božej Vôle a Poriadku odíde, stane sa bezbranným. Fyzické aj psychické zranenia pochádzajú z duchovných zranení. Vtedy, keď náš duch je pod vplyvom rôznych prúdov, nášho tela, duše, mysle a túžob. Mnohokrát počas celého pozemského života sa uspokojíme so zaplnením fyzických a psychických túžob. Až natoľko, že všetkými prostriedkami bojujeme za ich realizáciu. Avšak tento boj v našej dobe nikdy neprinesie konečné víťazstvo, lebo zvýšenie túžob dokončuje sériu bojov, a tým pribúda rad sklamaných, zlyhaných ľudí. Duševne chorý za chvíľu pocíti aj telesné následky a v konečnej, bezmocnej situácii volá o pomoc.     


Bolesť zo zlyhania najprv potlačí, vysvetluje, obviňuje iných. Potom sa snaží potlačiť vedomie liekmi a fyzickými potešeniami. Zrušiť bolesť nevie, ale uloží to akokeby do karantény.

Avšak z času na čas objavujúce zlyhania po čase vytvoria chorobu, ktorá má aj diagnózu podľa odborníkov.

Boj je odteraz rozšírený na spoločný boj. Experti duše sa stanú v tomto boji strategickými vedúcimi. Od toho okamihu obranné aj útočné operácie prinesú menšie úspechy, víťazstvo a pokoj.

Duševné a fyzické bolesti prejdú do ustáleného stavu, v ktorom pacient žije v kľude, akokeby v sanatóriu, namiesto toho, aby žil a nie len prežil.

Vojnu treba vyhrať (zvíťaziť) a nie sláviť menšie úspechy. A preto nie je jedno ani pre jedného človeka, ako sa postaví pred záverečnou bitkou, ktorý je posledným zápasom života na zemi: so smrťou. Víťazstvo nad smrťou sa už stalo na Golgote a počas nášho pozemského života aj náš duch sa môže zdieľať v tomto Víťazstve.

Ani to nie je jedno, že ten, koho voláme o pomoc smeruje k náprave fyzických a psychických problémov, alebo k náprave duchu podľa Božích ciest.  

Služobníci (vo viere) alebo poskytovatelia služieb  

Dostali sme sa k takému dôležitému bodu, ktorý pomáha rozhodnúť o tom, že komu sa zveríme a s kým sa podelíme o problémoch.

A čo viac, aj ten text vznikol zčasti kvôli tomu, aby odpovedal na túto otázku. A pre tých, ktorý potrebujú pomoc a ktorým nie je jedno, že zásah do ich životov aký bude mať výsledok. Lebo sa môže stať, že potlačením fyzických a psychických problémov sa dostanú pod kontrolou cudzej duchovnosti, čo je v odpore s Božou Vôľou.

Charakterickým rysom našej doby je, keď niekto vyrastá bez rodiny, alebo v nekompletnej rodine. Vtedy je prirodzeným, keď chce doplniť (nahradiť) nedostatky. Je to aj nebezpečné, keď mladí vidia bezpečnosť v starších. Hrozí oidipov- aj otcovský komplex, ale aj to je ohrozujúce, keď niekto vidí  v pastierovi, v psychológovi duševnú, neskôr aj fyzickú oporu.

V tom prípade, keď tieto pomocníci nemajú za cieľ duchovné uzdravenie podľa Božej Vôle, ale so svojimi vedeckými metódami berú pod krídľa slabých, aj sa tešia z ich detinského stavu a s tým aj z ich podriadenia a skôr, či neskôr uspokojujú seba psychicky aj fyzicky na nedospelých ľuďoch. Najmä na „slabšom pohlaví“......

V skutočnosti oni (takí pomocníci) sú chorí, ktorí budujú svoju vládu na slabších a schovajú sa za  titulmi. Obete takých „služobníkov“ sú často liečené na psychologických oddeleniach...

Mojim šokujúcim zážitkom je, že tí chorí doktory duše a pastiere sa upokojujú s tým, že čím viac  zástancov a klientov zhromažďujú. Sú aj také prípady, keď natoľko sebavedome vládnu, že z verných klientov vytvoria sluhov, alebo z detinského stavu nevyrastených zneužívajú a tak vytvoria  hárem. Vražebnou duchovnosťou nakazení „liečitelia“.


Tí, ktorí sú ošetrené psychológmi sa často končia v rukách psychiatrov. Ak sa nedostanú až tam, tak aj vtedy pokračujú svoj život s rozbitou osobnosťou. Ako je módou, majú osobného (domáceho) psychológa s ktorým všetko konzultujú. V iných prípadoch sú členmi, ovcami cirkví s nezdravou podriadenosťou.

Samozrejme je možné znalosti z psychológie zabudovať do služby ako súčasť, ktorá vedie k Bohu, ale jeho výhradné použitie vedie do proti Božského stavu. Nie je náhodou, že väčšina psychológov sa časom stane podobným k jeho pacientom. A niekedy oni sami skrývajú svoj stav, biedny život a vlastnú diagnózu.

Rovnako všetky vedy, aj znalosti ľudskej duše musia slúžiť a vyjasniť Boží Plán, Zákon a Vôlu. Z chaosu poruchy osobnosti treba viesť ľudí do Božieho Poriadku.


Poskytovanie služieb....  

Keď jeden človek pomáha druhým, tak sa to nazýva poskytovaním služieb a nie službou. Rovnako ako všetko ostatné, aj toto má cenu a kompenzáciu. Taký typ poskytovania služieb vznikne vtedy, keď niečo nevieme z vlastných síl dosiahnúť a potrebujeme pomoc. Chýbajúcu fyzickú, alebo psychickú silu nahradíme prebytočnou silou iných.

To všetko je obchod. Taký obchod, kde odmenou sú peniaze, telo a duša človeka. Pretože za odmenu očakávajú naše myšlienky a city. Ak platíme jedným z uvedených, tak sa odštartuje proces, ktorý nemá konca, kým je to žiadúce zo strany psychológa...

A ešte jedna dobrá rada, ani pastoračná starostlivosť nie je vtedy zadarmo.  

Udržanie tohto procesu je záujmom toho, komu už raz niekedy platil niekto nejakým spôsobom. Nebude v záujme poskytovateľa služby uzdravenie, lebo by zanikol zdroj zisku. Preto je všeobecný pohľad na kresťanstvo udržaného v detskom stave a bohatsvo psychológov.


Služba (veriaceho)


Služba je slobodná od všetkých záujmov, odmien – je Služba Bohu. Prevádzka a údržba je v rukách Božích. Podobne ako v medicíne, aj tu nasleduje oddelenie služobníka od pacienta po uzdravení. Naďalej nie sú spojené liečivou prácou za cieľom odmeny.  

Keď duševne zranený človek sa obráti k služobníkovi, každopádne sa musí dostať na to, aby jeho duch sa dostal pod Božiu vládu, vďaka čomu dôjde k uzdraveniu myšlienok a citov podľa Božieho poriadku, čo sa môže  odzrkadlovať aj fyzickým uzdravením.

Takže služobník musí robiť svoju úlohu s vedomím, že človek nemôže uzdraviť duch druhého človeka, ale môže odprevadiť - aj pomocou vedomostí ľudskej duše - k Liečiteľovi, k Mesiášovi.

Nech to robí vierou, svedeckým životom a s pokorou voči Bohu, nevidiac v trpiacom človeku podriadeného a obchod.

Nech to robí pre Božiu Krajinu a nie pre ľudské, cirkevné záujmi a ciele.


Keď chceme rozlíšiť poskytovateľa služieb a ozajstného služobníka, musíme mať k dispozícii také vedomosti, vďaka ktorým s vysokou mierou istoty spoznáme človeka, kto je nástrojom uzdravenia ľudskej duše podľa Boha. Rovnako môžeme rozoznať aj druhú stranu, ktorí majú v úmysli zneužívať slabých. Takí, môžu víťazstvom nad našou dušou a telom byť takým vládcom, ktorí zdanlivo liečia slabosti a tak sa môžu stať nepriateľom večného života.

Je to smutné, ale je mnoho pastorov, ktorí robia proti Božskú aj proti ľudskú prácu, ale aj psychológov, ktorí vedú duch človeka do otroctva.   

Naozaj môže ohrozovať život pacienta aj spoveď, aj služba psychológa, aj poradenstvo pastora. Práve preto tu zverejňujem niekoľko základných podmienok služby, podľa ktorých môžeme zistiť komu a nakoľko sa môžeme zdôveriť.

A rovnako máme – ako veriaci a v Tele Kristovom - aj povinnosť zneškodniť a odzbrojiť každého, kto nespĺňa dolu uvedené podmienky.

Súčasne nech je to aj iniciátorom sebaskúmania, vďaka ktorému sa môžeme zbaviť ľudí, ktorí túžia po našu dušu, telo a majetok. A hlavne od toho sa zdržujme, kto z pozadia to všetko organizuje a chce ovládnúť duch človeka.

Preskúmajme naše ľudské vzťahy a spoznajme pastorov, kamarátov, súrodencov a príbuzných so skrytými cieľmi.....

Odstránenie pomocníkov so skrytými cieľmi dáva možnosť na nový začiatok, keď Boh dáva služobníka, priateľa, aby bez vlastného záujmu mohli viesť k duchovnému uzdraveniu. S kým môžeš spolu kráčať a môže byť nástrojom k spoznaniu Božej Vôle a s kým môžeš ísť do Večného života.....po Konečnom Víťazstve......


ZÁKLADNÉ VLASTNOSTI SLUŽOBNÍKA (VERIACEHO)

Nech je tento zoznam, napriek neúplnosti, užitočným pomocným nástrojom k orientácii, v živote mnohých.


  1. Pozná seba

Sebapoznanie ho lokalizuje v službe. Svoj organizovaný život neustále kontroluje a skúma. Tak vie svoje fyzické a psychické limity, vďaka ktorému je schopný viesť iných ľudí...

  1. Empatický

Pochopí situáciu, aspekty iných ľudí a vie sa vžiť do ich problémov.

  1. Sociabilný

Miluje ľudí a službu iným, je rád medzi ľudmi. Túži po spoločné rozhovory a aktivity. Vyžaduje pozornosť ostatných...

To všetko bez vlastných záujmov a slávy.

  1. Má široký obzor

Má bohaté znalosti zo stvoreného sveta a pozná fyzické, duševné a duchovné zákonitosti. Žije v prítomnosti a interpretuje minulosť a históriu. Vďaka tomu svoj život vie vložiť do globálnej existencie a nie len do svojho širokého prostredia. Pozná svoje miesto a úlohu vo svete. Rozšírenie obzorov je natoľko dinamický, že ho inšpiruje na zmeny. Tým sa stane vhodným na riadenie a vedenie iných ľudí a zlepšuje  jeho spoznanie Božej Vôle.

  1. Vie svoje intelektuálne schopnosti

Každý človek dostal od Boha telesné a duševné (intelekt, city...) dary. Ako vidíme ostatných a seba vieme a máme skúsenosti, že obidve súčasti sú rozlišné a nie sme rovnakí.

Naše fyzické a duševné schopnosti a nadania sú nástrojmi Božieho plánu o nás ešte pred našim narodením. Tieto nadania sa môžu rozkvitať, keď spoznáme Boží plán a žijeme podľa Jeho Vôle pod vládou Mesiáša. Tento vývoj je priebežný počas života až do poslednej chvíle. Avšak intelektuálne schopnosti môžeme vylepšiť aj sami, alebo vplyvom ostatných. Bolo by už úlohou rodičov rozvýjať schopnosti dieťaťa a naučiť ich na čisté prežívanie citov (emócií).

Človek vhodný na službu nemyslí o sebe menej ani viac, ale prijíma svoj život takým aký je aj s darmi, ktoré sú dostačujúce na rozvoj a ich uplatnenie.       

Používa svoje schopnosti a rozum, a prijal to, čo je potrebné k úlohe. Ale neprekračuje svoje limity. Pokiaľ prekračuje, tak pužíva metódy, teológie a dogmy iných. Tak nie je majiteľom svojich schopností, ale sám sa dostane pod vládu neznámych vedomostí. Tak si musíme uvedomiť, že len ten môže dávať, kto má viac (nadbytok).

  1. Pružne zdržanlivý  

Dôležitým nástrojom služby je vytvorenie optimálnej vzdialenosti s ostatnými. Najprv služobník musí byť na svojom mieste. Pri službe aj sám sa rozvýja, ale nikdy nemôže vytvoriť autoritatívne postavenie. Nemôže byť riešitelom problémov, ale len poradcom. Nemôže byť „otcom”, ale môže ako otec pomáhať v dospievaní.

  1. Má životné skúsenosti

Služba a začiatok fungovania služobných darov začína s dospelosťou. Vtedy už vie aplikovať skúsenosti zo života, z rodiny a zo spoločenstva. Okrem vlastných skúseností môže poznať a prijať životné skúsenosti iných. Hlavne od rodičov, s ktorými ako dieťa prežil veci, udalosti, ktoré mu boli vyhodnotené a vysvetlené. Napriek tomu vlastné skúsenosti sú najlepšími poučeniami, čo je možné použiť ako radu, alebo pomoc. Preto z učebnice sa nedá naučiť služobníctvo (službu).

  1. Má usporiadaný spôsob života

Žije veku a pohlaviu prislúchajúci život podľa Božieho poriadku. Či je to život samostatný, v rodine, v spoločenstve, alebo v spoločnosti. Všade je vyrovnaný a používa svoje talenty. Pritom sám  zabezpečuje a zúžitkuje  všetky finančné prostriedky pre seba aj pre celú rodinu. Takáto usporiadanosť je svedectvom a vzorom pred ostatnými. Sú viditeľným dôkazom Božích pozemských darov, ktoré keď chýbajú, tak naznačujú neusporiadanosť veriaceho života služobníka. Neusporiadanosť spôsobí neistotu, alebo pre rovnako neusporiadane žijúceho dáva môžnosť výhovorky, aby aj on mohol Božie zákony porušiť, alebo považovať za nemožné očakávania.

Základom usporiadaného života je samostatný život. Samostatný život môže žiť len slobodný človek, bez vlády iných. Manželstvo nie je nátlak, ani vzťah spoločných záujmov. Nie je väzenie rodičov, spoločenstva, tradícií, kde je iný poriadok, ako dal Boh človeku.  

Jeho sloboda nie je nič iné, ako celková jednota v manželstve, rodine. Keď je slobodný (samostatný), tak môže poradiť len v podobných problémoch, z čoho má skúsenosti. V tých prípadoch sú užitočné, ale málo efektívne tie poznatky, ktoré dosiahli štúdiom.

To znamená, že kňazi v celibáte, alebo v nefungujúcom, zvrátenom manželstve nie sú  služobníci, ale len sprostredkovatelmi vedomostí z kníh. Nelegitímne sa nazývajú kňazmi, pastormi, alebo psychológmi. Božiemu Poriadku môžu  slúžiť len tí,  ktorí žijú aj sami v tom. Samozrejme sa dá používať Bibliu, alebo znalosti z vied o ľudskej duše. Avšak ak k tomu chýba prax a vlastné skúsenosti, tak toho služobníka treba vylúčiť z takých problémov.  

A v takom zmätku sa stane najčastejšie to, že pacient diagnostikuje lekára. Lieky budú mať účinok, ale samotného lekára nikto nebude liečiť, kým on sám nepríde na to, že je chorý. Zmätok lekára spôsobí ešte viac duševných chorôb v tých, ktorý sa obrátia k takému lekárovi.

9.Jeho viera a veriaci život je vierohodné „morálne“

Síce slovo morálne v mnohých prípadoch nie je totožné s Božím Zákonom, napriek tomu ako  termín sa dá používať. Takže služobník nemôže žiť taký život, proti ktorému by mohli mať ostatný námietku. Služobník ktorý rešpektuje Božie Zákony a je pod vládou Mesiáša, nemôže žiť tak ,aby hoci aj neveriaci človek sa na tom pobúril.

Jeho dôveryhodnosť je vzhľadom na skutočnosti, že je bohatý z Božích požehnaní. Takéto svedectvá ho urobia vierohodným.

  1. Vždy je autonómny (nezávislý)

Aj individuálne, aj v službe je nezávislý. Aj vtedy, keď slúži spolu s ostatnými. Vydrží a nenechá tlak negatívnych procesov. Vo viere a vierovyznaní sa nedá odradiť. Pokiaľ zástupcovia iných teológií a vied sa ho snažia ovplyvniť, aby vykonal zmeny, tak vo viere je schopný sa aj posilniť.

Na žiadne nátlaky sa ho nedá ovplyvniť.

To však neznamená, že nie je schopný na zmeny, ale len na také, ktoré nie sú v rozpore s Božím Zákonom. Len na kvalitatívne zmeny v službe, alebo kvôli začiatku novej služby, ktorý nie je v rozpore duchovne, duševne s predošlou službou.

  1. Má pevné a rozširujúce vedomosti potrebné k službe   

Základným predpokladom každej služby je znalosť Božieho Zákona, a Božej Vôle. Služobník má mať znalosti, zručnosti a po čase aj vlastné skúsenosti vo fungovaní Božej Vôle. Len ako vlastník  týchto vecí sa môže učiť a učiť o Božích nariadeniach, ktoré chránia od hriechu, alebo nenechajú zväčšenie ich dôsledkov. Služobník by mal neustále rozširovať svoje vedomosti. Je schopný sa vzdelávať a nielen používať teológiu, psychologické osnovy a cirkevné doktríny. Musí byť otvorený a chodiť vo svete s otvorenými očami, aby všetky prichádzajúce informácie mohol spracovať a vyhodnotiť na základe Božích Zákonov. To všetko nie je vedomé vyvíjanie, ale vo všetkých situáciach a na každom mieste posúdi svoje povinnosti a hodnotí životný štýl iných, aby v tom pomohol, alebo odmietol. Aby bol schopný zodpovedne odpovedať tým, ktorý sa naňho obrátia.

Vývoj je teda vyhodnotenie vlastnej služby, ktorý sa uskutoční cez skúsenosti a hodnotenie životných situácií, pričom to všetko je podriadený a posúdený podľa Zákona.      

V neznámych, neočakávaných situáciach má pomoc. Kedysi mali králi Izraela za povinnosť nosiť so sebou Tóru všade. Aj pre nás je dobrá príležitosť spoznať Bibliu a jeho štúdium.  

Tým sa môže služobník vyhnúť ľudskému konaniu, ktoré je často proti Božskej Vôle. Kráľovským príkazom bol však, že Tóru musel kopírovať len kráľ. A tak služobník môže dávať len takú radu, ktorú pozná  z vlastného života, teda sám prežil. Jeho vedomosti nie sú iba lexikálne, teologické, psychologické....

Poznanie Boha sa v ňom vždy rozširuje, a tie získané vedomosti nikdy nenahradí a nevymení na nové zákony. Pretože Boží Zákon a Vôľa, ako aj Boh sám je večný, len naša situácia, okolnosti sa menia a na tie nové situácie musí služobník interpretovať večnú pravdu.

  1. Služobník je spolupracujúci   

Typickou a viditeľnou nutnosťou služby. Keď služobník dostal úlohu od Boha, aby učil a pastoril ľudí, tak musí vedieť, že Božie dary sú adresované na spoločenstvo pre viacerých ľudí, a tým on sám nie je dokonalým. Aj keď má bohaté znalosti, nie je to v každom prípade postačujúce. Každý služobník potrebuje druhého služobníka, od ktorého sa môže pýtať, zdieľať s ním vedomosti a doplniť svoje znalosti.

Počas mojej služby v Afrike, ale aj tu v susedstve som to musel používať. Prvou úlohou je spoznanie cudzích ľudí, -spoločenstva, -ich situácií a v tom môže byť pomocníkom tamojší služobník.

Služba nikdy nemôže byť plná bez spolupráce rodinných príslušníkov, alebo členov komunity. Pomocníkom môže byť taká osoba, ktorá má podmienky potrebné k službe a v tom je v jednote s nami. Takže takáto spolupráca je iba doplnenie vedomostí.

To zaisťuje, že viacerých môžeme efektívne osloviť vzájomným odporúčaním, keď dostaneme mentorskú pomoc.

  1. Služobník sa učí z vlastnej služby   

Aj služobník je človek s možnosťami omyľu. Preto je jeho nevyhnutnou úlohou preskúmať výsledky služby, skúsenosti a posúdiť ich. A nie kvôli úspechu a pyšnosti, ale kvôli učeniu sa. Každý výsledok aj  neúspech je poučením.

Služobník keď dostane dobré odozvy, tak je schopný chváliť (ďakovať) Bohu, v opačnom prípade je schopný uznať svoju chybu a napraviť to, potom viac v tom neschybiť.

Z toho dôvodu je pre služobníka požehnaním partner v službe aj každý bratský vzťah. Je to možnosť, aby ho mohli varovať pred zlým krokom. Samostatný služobník má veľa chýb, nanajvyš môže z chýb spraviť vlastné metódy. Predísť chybám, alebo napraviť chyby treba robiť v spolupráci.

Podobne ako v rodine, kde otec môže len spolu s matkou najlepšie vychovať dieťa a tým je manželka požehnaním a vzájomým pomocníkom v službe. V spoločenstve je to brat vo viere.

  1. Spĺňa podmienky služby      

Súčasťou toho je osobné stretnutie a všetky podmienky, vďaka ktorému sa uskutoční rozhovor, teda služba. Má vždy otvorené dvere a je pripravený na pozvanie.

  1. Je symptický

Sympatický, roztomilý, milý...

Je však nutné tento pojem upresniť. Je akoby bol pokrvným príbuzným.

Každá služba je bojom a preto v tom musí obstáť s láskou. Víťazmi v tých bojoch sú ľudia, vďaka Božskej Lásky. Toto víťazstvo sa odzrkadluje aj na tvári služobníka, aj keď je unavený. Dá sa mu veriť, je priateľský, je bratom.... teda je kristovo.

Všetky ostatné sympatické prejavy, ktoré sú fyzické, duševné môžu byť aj pôvodcom nebezpečných situácií.


Podľa tých kritérií je ťažké nájsť takého služobníka, ktorý má všetky tie vlastnosti. Aj v spoločenstvách sú tie vlastnosti vo viacerých ľudoch (nie v jednom) v rôzných pomeroch.


A takto vzniká otázka, že kam sa obrátiť v kritických situáciach?

A tiež je tu otázka, či môže veriaci človek sa obrátiť na psychológa?


Podľa vymenovaných vlastností služobníka a spoločnosti môžeme povedať nasledujúce:

V prieskume duševných problémov môže urobiť dobrú službu aj ten, kto vedecky pozná správanie a vlastnosti ľudskej duše. Ale zle následky môže mať, keď pomocník zmieša psychológiu s teológiou.

Zastaví ľudí s problémami na hranici duše a duchu, tak otvorí cestu iným duchovnostiam. Takí pomocníci, nevedú ľudí k úplnému poznaniu Boha, Božej Vôle, Poriadku.

Oni dávajú len náboženskú kresťanskú, alebo židovskú, kultúrnu identitu a v takej klietke môže hocikto prežiť komunálny pocit bezpečia. Avšak v takom stave sa nedá vyvýjať, ale len byť vo väzení. Reťaze bez života, ako tradície, princípy, doktríny, sa navýjajú na myšlienky a spustia nebezpečné a falošné city. A za chvíľu sa objavia aj činy.....  

Tým postavia rámec falošného riešenia problémov, kde vždy sú skryté sebecké túžby pastorov, rabínov, psychológov. Je to hriech, aj začiatok fungovania vlády zákernej duchovnosti. Trvá to dovtedy, kým sme v hocijakom fyzickom, duševnom kontakte aj najmenšom miere s takými falošnými služobníkmi. Namiesto rovnocenných bratov a spoločností sa vytvoria komunity s ľudmi bez vlastnej vôle, kulturálne kluby ale aj háremy. Také zhromaždenia ľudí s hocijakou identitou titulované, aj v mene Boha môžu byť proti Bohu.

V súhrne možno povedať, že keď do života duševne zraneného človeka nejaký poradca, pomocník vstúpi, tak musí dbať na to aby psychické zranenia sa liečili v duchu, v Duchu Mesiáša. Namiesto seba musí ukazovať na Boha a musí preukázať na koreň problémov a Cestu k Liečiteľovi. Kto to nerobí, aj keď vie, aj keď nevie, je falošným služobníkom...

Za prácu takého pomocníka treba poďakovať, rady podľa Božej Vôle dodržať, ale čo najskôr všetky  vzťahy s ním treba skončiť, pretože po čase sú schopní nielen vládnuť, ale aj odtrhnúť od Boha, lebo zranení sa spoliehajú na nich.


Duchovná opatrovateľská služba je teda spoločenská služba.

V spoločenstve sú ľudia  v podobnej situácii, ktorí vlastnia rôzne formy podmienok služby a každopádne sú v rovnakom duchu, v Duchu Mesiáša, teda sú bratia. V manželstve klúčovú roľu majú manželia a rodinný príslušníci a potom sú bratia vo viere zo spoločenstva. Zástupcovia psychológie majú úlohu iba vtedy, keď ich vedomosti sú podradené a zhodujú sa s Božou Vôľou a Zákonom. Ak to nie je splnené, tak všetky ich rady treba starostlivo preskúmať. Môže v tom pomôcť silná osoba, žijúca v Tele Mesiáša. Tak sa odhalia pred Bohom metódy, rady a vzťahy z minulosti. Nevyhnutným dôsledkom toho je konečné odstránenie falošných identít, zbožňovaných pastorov.


To nie je hľadanie ďalšieho riešenia na fyzické a psychické problémy, ale svedectvo uzdravenia v duchu a v celej našej bytosti.


Keď tento dokument vymenuje charakteristiky služobníka, tak cieľ je dvojaký.

Najprv preukazuje na základy hľadania bratov vo viere a budovanie spoločenstva. Chce zodpovedať otázke, keď sa obrátime na niekoho – lebo potrebujeme bratskú radu – tak čo musíme zvážiť predtým, ako pocity, dušu a srdce otvoríme niekomu.

Po druhé, je cieľom úplné uzdravenie, duchovné uzdravenie...


Dôvodom toho je, že mnohí žijú s pocitom, že sú verieci, kresťania, židia, s ustálenou identitou, napriek všetkého stoja na mieste, nepôjdu ďalej a nevedia odpoveďe na dôležité otázky života. Niečím sú viazaní... Tie viazanosti sú ľudské a duševné viazanosti, ktoré v duchu zastavia vývoj a  držia v otroctve.


Najmilšie a najsilnejšie viazanosti sú v rukách takých pomocníkov, ktorí pomáhajú iba duši. Ktorí očakávajú za duševnú pomoc fyzické, telesné, finančné odmeny, alebo podriadenie, otroctvo. Rodičia, „duševní rodičia“, rodina, spoločenstvá, otcovia, pastory, kamaráti....

Často oni sú, ktorí viažu, odporujú, bránia v tom, čo sme dostali od Boha ako vlastníctvo. Od mančelstva po služby zo širokého spektra....

Môžu to robiť dovtedy, kým my to necháme...


Skutočný služobník je vždy štedrý. Odprevadí k Bohu a nie do otroctva.


Rodičia podľa Boha pomáhajú svojmu dieťaťu nájsť manželstvo podľa Boha a rovnako aj bratia vo viere a vymenovaní sú štedrí, lebo sú veriaci.

Takto sa treba zbaviť tých, ktorí žijú z nás a vládnu nad našimi dušami, ktorí chcú ukradnúť naše telesné a duševné bohatstvo. Ktorí konali počas nášho života aj dobro, ale nežijú pod vládou Mesiáša.     

Je potrebné sa osamostatniť a rozviazať také vzťahy, lebo kým nie sú Mesiánskymi, dovtedy sa riadia svojimi telesnými, duševnými pudmi a sú v rukách iných duchovností a tak sa snažia nás ovplyvniť. Či sú to jednotlivci, cirkvi, „dobrosrdeční ľudia“, ktorí bez skutočnej viery, ale nábožensky dávajú rady.   

To vôbec nie je začiatok nenávisti, ale pokojné oslobodenie. Jednoducho je to dodržanie Božej Vôle.

Je tu možnosť: Nostalgie, prítomnosť, dobrý pocit z nádeje od ľudí, alebo šťastný život podľa Boha, ktorý je riadený Duchom  Mesiáša.

Nádej v človeku je taký duševný vzťah, ktorý viaže a je zdrojom telesných a duševných túžob a tým aj hriechu. Je tu aj možnosť vytvoriť vzťahy, kde sú manželia, rodiny a spoločenstvá v duchovnej jednote a každý slúži k druhému.


Tento dokument samozrejme vymenuje len niekoľko podmienok služby. Tiež nie je cieľom vymenovanie. Len chce inšpirovať na rozmýšlanie. Prechádzalo vznik tohto dokumentu mnoho rokov v službe a skúsenosti, poučenia z nich. Často som sa zaoberal s tým, že veriaci prečo sa nevyvýjajú  a nekráčajú vo viere a nie sú svedectvom? Alebo po obrátení prečo prežívajú stále zlyhanie?  Alebo prečo sa vrátia k starému životu, keď vedia, že je to nebezpečné, zlé, a prečo je minulosť taká sladká?


Nech pomáhajú tieto riadky k zmenám, k Božej Vôli, Plánu v našom živote.


  1. mája 2013, Fulopszállás  

 

 


 

 
 

 

Copyright © 2005-2017Šofar židovské spoločenstvo veriaci v Ješuovi HaMašiachovi

JHVH NISSZI


Copyright © 2005-2017 Comunitá SHOFAR
http://kehilatshofar.com