Eszter Orbán:

 

Tesná Brána

 

 

Vchádzajte tesnou bránou! Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú. Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú.” (Matúš 7: 13-14)

 

Ako čítame horeuvedené riadky, možno na prvý krát nám zvyčajne napadne obraz o tom, že veriaci chodia po úzkej ceste, kým neveriaci po širokej ceste. Môže byť známe pred nami mnoho zobrazení, či z detstva z náboženskej výchovy, či z dospelosti zo stien miestností spoločenstva: zlý ateisti vchádzajú priestrannou bránou, ale dobrý veriaci vchádzajú tesnou bránou. Keď som tú časť písma začala skúmať, hneď na začiatku som cítila, že to nie je o tom. Ježiš toto podobenstvo o priestrannej a tesnej bráne nepovedal na zobrazenie rozpdielov medzi veriacimi a neveriacimi. Ale najprv sa pozrime na to, čo znamená a ako sa objavuje slovo brána v Biblii.

 

Každému mestu bolo povinné postaviť okolo mesta stenu (hradby) a tak sa dostať do mesta a odísť z neho sa dalo len cez mestskú bránu. Ten, kto sa chcel dostať do mesta sa musel zastaviť v mestskej bráne. V bráne sedeli starší, sudcovia, ktorí „preskúmali” koho pustia a koho nepustia do mesta. Mali kontrolu a ochranu poriadku. Rovnako sa konalo pri bráne súdenie a rozsudok pre obyvateľov mesta. Keď niekto nedodržal Božie prikázania a Boží zákon, toho zobrali k mestskej bráne, aby sa rozhodli o jeho osude. Okrem toho, pre židov brána znamená bránu Jeruzalema, tiež vchádzanie do Svätého Chrámu a objavenie sa pred Večným Bohom. Brána znamenala začiatok a koniec aj dianie medzi nimi. Brána je symbolom nadčasovosti a večnosti. Je miestom spravodlivého rozsudku. Je miestom prítomnosti pravdy. Je miestom stretnutia. Keď Ješua povedal toto podobenstvo davu ľudí, oni vedeli čo sú brány. Vedeli úlohu (funkciu) brány. Brány Jeruzalema mali rôzne rozmery a mali rôzne funkcie (účely). Medzi ôsmimi bránami Jeruzalema boli aj úzke aj široké. Boli brány, kde vchádzali len bojové vozidlá, potom kde len obchodníci, kde len kráľ mohol prejsť, aj kde len peši sa dalo prejsť. Keď hovoríme o Jeruzalema, tak môžeme hovoriť o Božom Národe. Ješua teda nie na oddelenie veriacich a neveriacich používa toto podobenie, ale hovorí o možnosti prežívania spoločenstva s Ním.

 

Vchádzajte tesnou bránou!” - znie upozornenie.

 

Presnejšie: „Poďte úzkou bránou.” Neposiela zozadu dopredu, zvonka dovnútra, ale z vnútra volá do brány. Ješua nestojí za nami a posiela do neznáma, ale je pred nami a z vnútra volá do brány. Do brány, kde je príležitosť na stretnutie. Do brány, kde ťa čaká spravodlivý rozsudok. A používa ešte prídavné meno úzka brána. Toto prídavné meno znamená nielen priestorovú úzkosť. Toto slovo v hebrejčine znamená okrem významu úzky aj: kameň, slnečný svit, svetlo. Volá nás do Jeho bezpečnosti a do Jeho svetla. Tam, kde nie je čo zakrývať. Tam, kde Jeho rozsudok a spravodlivosť urobí jasným všetko pred tebou. V Jeho čistom a jasnom rozsudku môžeš vidieť seba. A ten rozsudok ti dáva bezpečnosť a stabilitu.

 

Veď priestranná brána a široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú.”

 

Priestranná brána. Široká, objemná. Podobne ako pri úzkej bráne aj tu je okrem priestorového významu aj iný význam. Zväčšiť, rozšíriť, dávať slobodu. V tomto slove sa objaví veľkosť, túžba po veľkosti, čoraz viac, veľa, sloboda, pojem neobmedzenosti, čo naplní dušu a duch človeka. Chce viac vedomosti, chce širší obzor, viac inteligencie pre seba. Takému „široko duševnému” človeku sa hovorí v hebrejčine: lakomý, chamtivý. Taký človek len zhromažďuje vedomosti, ale nezdieľa. Seba buduje, rozvýja, rozširuje vedomosti, zväčšuje danosti pre svoj prospech, ale nerozdáva to. Stane sa lakomým. Duševné danosti a talent spozná v sebe a rozšíri ich a pre seba to zúžitkuje. Žije v slobode. V takej slobode, čo nepozná hranice. Jeho duša nemá rámec, ani limity. Je všežravý. Všetko ho zaujíma, všetko chce vedieť, vidieť. Za každú cenu. Je lakomý. Len dostať a zbierať chce a nevie zdielať. A popri tom všetkom je veriaci. Verí v Boha, a verí, že Ježiš je Kristus, vie všetko. Má vedomosti z Biblie, nanajvyš, pozná rôzne teológie, trendy, dogmy. Ponorí sa do náboženských vedomostí, aby ich rozšíril. Tento duševný stav má vplyv aj na duchovný stav. Takého človeka s „veľkým (priestranným) srdcom” hebrejskí ľudia volajú pyšným, hrdým. Dôsledkom získaných vedomostí je jeho hrdosť vo viere. Pocit „som niekto” ho urobí aj v duchovnom živote pyšným. Nie je v ňom pokora. Vďaka jeho duševnému stavu cíti aj v duchovnom stave nadradenosť nad inými. A tak žije svoj veriaci život chodiac po priestrannej ceste. Objaví sa v mnohých spoločenstvách, prečíta každú náboženskú literatúru, nech je to kresťanská, židovská, či okorenená východnou mistériou. Je otvorený na pekné citáty, zo všadiaľ zoberie to čo je pre neho pozitívne a konštruktívne. A nehovoriac o citoch, túžob a vôľe (okrem žravosti vedomostí), čo je tiež súčasťou duše. Intenzívne emócie, prehriate citové reakcie, pocity a neobmedzenosť v zmysloch dostanú vďaka priestrannej brány široký priestor. Rovnako ako bezhraničné city a prejavy, tak aj veľké myšlienky, predstavy a sny sú charakteristické. Všetko urobí pomocou veľkých plánov a s príslušnou vôľou, aby vymyslené cieľe dosiahol. Na to povedal Ješua, že je to „široká cesta vedú do záhuby a mnoho je tých, čo ňou vchádzajú”. Vedie do záhuby, do nebezpečenstva. Nemajme na mysli hneď peklo. Slovo nebezpečenstva v hebrejčine je rôznorodé. Znamená blúdenie, túlanie, byť bez rady, podvádzanie, zvedenie. Znamená zhoršenie, čoho koncom je zostup, potopenie a nakoniec zmiznutie. Význam tohto slova popíše dôsledky tohto stavu. Na všetky duševné a duchovné smery otvorený človek so širokým obzorom, riadený pocitmi a túžbami sa po čase zablúdi. Stratí sa v mase znalostí a vedomostí a nebude mať pevné presvedčenie. Túla sa sem-tam, bezradne. Emocionálne vlny ho urobia nepredvídateľným. Dôsledkom priestrannosti je netransparentnosť. Zmiešanie rôznych vedomostí vedie na scestie, ktorý odštartuje zhoršenie veriaceho života, ktorý pomaly sa ponorí, kým úplne zmizne. „Mnoho je tých, čo ňou vchádzajú”. Áno, je mnoho takých, ktorí začali svoj veriaci život a vchádzali širokou bránou a po širokej ceste hľadajú Boha, Jeho kráľovstvo a Slovo. Hľadajú v kresťanskej literatúre, v hudbe, v uctievaní, v tanci, na veľkých evanjelizáciach, spomedzi humanitárnych dobrých skutkoch, všade. A možno aj dostanú dočasné zážitky aj na duševnej, aj na duchovnej strane, ale na konci tej cesty je zablúdenie a zostup. Problémom nie je získanie vedomostí, alebo prežívanie pocitov. To všetko je potrebné. Avšak použitie toho môže byť len v danom rámci a nemôže viesť a ovládať. Tu je kladený dôraz na nadmerné a bezhrničné použitie, keď horeuvedené veci sa stanú nástrojmi, metódami, a v mnohých prípadoch balvanmi na duševnej aj duchovnej úrovni veriaceho života. Keď človek sa natoľko vžije do niečoho, že zabudne na podstatu....

 

Do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, čo ju nachádzajú.”

 

Keď Ješua volá do tesnej brány, volá na život. Na to, aby si v Jeho svetle pozeral seba a všetko čo máš. Ako stojíš v tesnej bráne, začneš venovať viac a viac pozornosti dovnútra. Už nepozeráš von, ani neobzeráš, nezbieraš vedomosti, informácie, vysvetlovanie písma z vonka, ale začneš sa budovať vo vnútri. Ten, kto je v priestrannej bráne, zvonka zbiera všetko, čo vidí, počuje, vníma. Ten, kto stojí v tesnej bráne, sa buduje z vnútra a okolitý svet sa stane pre neho svedectvom. V tesnej bráne už nemáš potrebu robiť nahrádzajúce konanie. Nemáš ani možnosť také niečo robiť. Ale nemáš ani potrebu to robiť, lebo už vidíš kto si. A vidíš Jeho. Lebo Jeho slovo znie zvnútra. Nevedie ťa vonkajšie slovo, ale vnútroný Pokoj, kto žije v tebe. Máš taký pevný a stabilný duševný a duchovný stav, ako skala. Nemáš emocionálne vzostupy a pády, zmeny nálad, nemáš neuhasiteľný smäd znalostí, lebo všetko si dostal v takej miere, akej potrebuješ. Veď si v tesnosti, lebo stojíš v tesnej bráne. Máš všetko k životu. Nevidíš? Choď viac do brány, aby ťa mohol ešte viac osvietiť Jeho Slovo, Jeho rozsudok a zo spoznania sa nech stane konanie a dianie; aby si žil skrze Jeho zákona a prikázaní. Jeho slovo dá tvomu životu rámec, ukáže správny smer, ktorý nevedie na scestie, ale chodíš po úzkej ceste. Netúlaš sa s neistotou, ale kráčaš vpred, lebo cesta je jasná, čistá, jednoznačná. Pravdivá a predvídateľná. Cesta života ťa čaká v tesnej bráne. Toto prídavné meno tesný, úzky ešte znamená: spojiť, pripojiť, zaviazať. V tesnej bráne skrze Božiemu rozsudku a pravdy Krista máš obväz na rany. Tu nájdeš uzdravenie a nie v rôznych metódach. Jedine samotné Slovo je schopné ťa držať v celku, aby ti nerozpadli myšlienky, pocity, dni, a aby mal tvoj život držanie. Spojí ťa sám so sebou, aby tvoj duchovný, duševný a fyzický život tvorili jeden celok. Spojí tvoje myšlienky so skutkami, aby si vedel aplikovať to čo si sa naučil, aby po slovách nasledovali skutky, a aby v tebe oživené zákony sa stali svedectvami. Spojí ťa s blížnym, veď stretnutia sa môžu byť len o Živote, o Kristovi. „Málo je tých, čo ju nachádzajú.” V hebrejskom písme ten výraz, že „málo je tých” dostane taký význam, že „málo ľudí” nájde to. Ďalší význam slova „málo” je: počítateľný, kniha, pozorný. Ten, kto je v tesnej bráne a chodí po ceste života, ten človek je „človekom knihy”, teda je človekom Písma, Slova. Tomu človeku hovorí Slovo a stane sa v ňom živým. Tomu človeku nie sú potrebné vysvetlenia, ani teológie, ani metódy rôznych náboženstiev, aby pochopil Božie Slovo, plán a vôľu, lebo on je „človekom Knihy”, človekom Slova. Toto slovo knihy v hebrejčine je myslené na sväté knihy, papiere a biblické knihy. Ten, kto sa stane človekom Slova a Božie slovo znie z jeho vnútra, ten je „pozorný”. Sleduje, pozoruje Božiu vôľu, pokyny, príkazy. A vďaka tomu bude „počítateľným človekom”, teda prítomný, s ktorým Boh môže počítať a môže mu zveriť úlohu, službu.

 

Je možnosť chodiť po širokej ceste a tak prežívať veriaci život. Je možnosť vôjsť cez širokú bránu charizmatizmu, farizeizmu, je tu veľa ponúk. Dá sa tak žiť ako veriaci – dočasne. Môže to byť 5 týždňov, ale aj 5, 10, 50 rokov, kto dokedy zvláda. Ale Ješua upúta pozornosť, že čo je dôsledkom... Dá sa prežiť celý veriaci život v priestrannej bráne, ale ten kto tam stojí, nemôže čakať, že bude súčasťou Božej služby. Veľké domáce kresťanské knižnice a pokyny veľkých charizmatikých vodcov nedávajú na to základ. Len ten môže začať službu, kto vchádza tesnou bránou. Ten, kto prejde cez rozsudok Boha a kto v svetle Krista sleduje pravdu Slova. Nie sú iné pomocné vedy, iné spôsoby, iné metódy, ktoré ťa urobia pripraveného na službu. Aj medzi bránami Jeruzalema boli priestranné brány. Avšak do Chrámu sa dalo vojsť len cez tesnú bránu. Ten, kto chce byť v Tele Kristovom a chce slúžiť a žiť, ten nemá inú cestu ako cez tesnú bránu. Dá sa patriť medzi Boží Ľud aj ako náboženský človek cez priestrannú bránu, ale znovuzrodený človek môže vojsť do Chrámu len cez tesnú bránu, len cez Krista sa môže konať bohoslužba a obeta v Tele Kristovom.

 

Dav ľudí, ktorí počuli toto podobenstvo, poznali jeho význam. V časoch Ješuu bola rovnako prítomná priestranná a tesná brána na prežitie vzťahu s Bohom. Priestrannú bránu predstavovali skupiny farizejov, saducejov, esénov. Všetky tie skupiny chceli dosiahnúť cieľe a prežívať vieru cez poznanie a vedomosti, ktoré boli už veľmi ďaleko od čistého a pravého Učenia, od Tóry. Mnoho ľudských predstáv a metód sa zabudoval postupne z generácie na generáciu tak, že skoro už zabudli na to, čo bol základom. Chodili po širokej ceste, po priestrannej bráne. Slová Ješuu volajú späť k pôvodu, k základu, k Tóre bez ľudských výmyslov, k zákonu od Boha a k prežitiu a pochopeniu toho podľa Boha. K tesnej bráne a úzkej ceste. Ješua volá na to miesto, kde nie ľudský myseľ vymyslí spôsob dodržania zákona, ale sám Boh ukáže Seba niekomu, kto prosí o rozsudok, pravdu, aby pochopil a vedel dodržať Jeho zákon a prikázania. Volanie k pôvodnému a čistému zákonu, k Tóre je táto veta: „Vchádzajte tesnou bránou!”

 

Keď stojí pred nami podobenstvo priestrannej a tesnej brány, ako príklad prežitia vzťahu s Bohom, tak musíme myslieť aj na to, že ako sme vošli, tak musíme aj vyjsť cez tú bránu. Veď musíme sa stýkať so svetom. A nie je jedno, ako to urobíme. Keď stojíme v priestrannej bráne, ľahko nás dosiahnu svetové trendy, rovnako aj náboženské. Takmer sa nedá rozoznať hranice. Zmieša sa, lepšie povedané sa stočí viera s politikou, zákon so slušnosťou, príkaz s etikou. Všetko so všetkým sa zmieša a je ťažké oddeliť ľudský od božsého. Ten, kto stojí v tesnej bráne pozná hranice. Nemá inú cestu, ako Krista, cez Koho sa stane jeho veriaci život svedectvom pre svet, lebo nosí na sebe známky života. Pozná svoje hranice. Nie je fanatický a extrémny. Je pevný vo viere, ako skala. Myšlienky a skutky sú čisté a jasné, ako slnko. Jeho bytosť je naplnená silou, Kto je sám Život. A ako nosí Život, tak vyjde cez bránu a slúži iným a volá ich do tesnej brány. Ten, kto stojí v priestrannej bráne nevie slúžiť iným, lebo aj on sám je zmiešaný.

 

Brána je pohraničná stanica. Hranica medzi posvätným a svetským, medzi čistým a nečistým. V tesnej bráne je miesto len pre Kristus. Všetko ostatné je zbytočné, a hociako by si chcel zobrať do Chrámu, nevieš, lebo sám Kristus ťa urobí neschopným, lebo to nezmestí cez tesnú bránu. Do Kristovho Tela nie sú potrebné tvoje svetospasiteľské myšlienky, skutky, metódy a výmysli o prežívaní veriaceho života, o modlení a o svedectve. V tesnej bráne sa musíš zastaviť a všetko položiť a nechať von kvôli tomu, aby svetlo Krista ti mohol ukázať kto si, aby On ti dal myšlienky, ktoré budú budovať Kristovo Telo, aby On dal slová do tvojho ústa, čo máš modlit, aby On dal pocity, skutky, aby On vybudoval tvoj duševný a duchovný život skrze Jeho rozsudok, spravodlivosť a slovo. Životodarné Slovo (Zákon) bude odpoveďou na všetky otázky, bude ukazovať ďalší krok, lebo sa oživí v tebe a bude žiť tvoje srdce a duša.

 

Musím zmieniť ešte o jednom význame slova tesná. V určitom zmysle to znamená: nepriateľ, protivník. A keď to dám medzi slov Ješuu, tak trochu sú bizarné Jeho slová: „vchádzajte bránou nepriateľa” , presnejšie: „poďte do brány nepriateľa”. Ako sa dostane do obrazu nepriateľ, keď je reč o jasnosti, svätosti, čistote? Prvý sľub, v ktorom sa objavila brána dostal Abrahám, keď Boh chcel, aby obetoval svojho najmilšieho, Izáka: „určite ťa požehnám a rozmnožím tvoje potomstvo ako hviezdy na nebi a ako piesok na morskom brehu; tvoje potomstvo sa zmocní brány svojich nepriateľov.”(1 Mojžiš 22,17) Keď si pripravený pustiť všetko, čo ti je milé a o čom myslíš, že je tvoje a tak stojíš v tesnej bráne, vtedy sa zaplní na tebe Boží sľub, čo dal Abrahámovi. Zmocníš sa brány svojich nepriateľov. To znamená, že je vidno na tebe rozsudok a spravodlivosť, čo ťa v tesnej bráne posúdil a zmenil. A to posúdi aj tvojho nepriateľa. Nesúdiš ho ty, neberieš jeho bránu pod kontrolu, ani jeho protivné slová a rozsudok, ale ten Kto je v tebe, On to urobí. Ten, Kto je v tebe a už zvíťazil nad tvojou dušou a duchom. Je to Kristus, skrze koho nepriateľ stratí svoju moc a rozsudok nad tebou a pocíti moc, kto už nie si ty. Toto oznámenie je v jednom aj povzbudenie: neboj sa! Neboj sa toho čo ide oproti. Neboj sa nepriateľov. Neboj sa naplniť sľuby. Staň sa dedičom sľubu, aby videl nepriateľ Kto v tebe žije. Staň sa svedectvom, viditeľným znakom Boha! Nepotrebuješ dokázať svoju pravdu pomocou múdrych slov, nemusíš robiť misiu a obrátiť toho, kto je nepriateľ. Ty len musíš byť prítomný, a nechať aby sa ukázal na tebe Kristus. A On robí spravodlivý rozsudok, On koná podľa zákona, a ty prežívaš bezpečnosť, pevnosť a silu. Chodíš v jasnosti, kde sa stratí tma. Chodíš v Jeho spravodlivosti (pravde), kde sa stíši lož. Chodíš v Jeho Zákone, kde sa startí bezprávie. Chodíš v Jeho rozsudku, kde je nepriateľ v tichu. Takto sa staneš svedectvom pre svet cez tesnú bránu svedectvom pre nepriateľov.

 

Tesná brána, úzka cesta. Čaká na teba. Teba čaká, aby si žil a naplnil Božiu vôlu.

 

20.2.2013

 

 

 

 


 

 
 

 

Copyright © 2005-2017 Šofar židovské spoločenstvo veriaci v Ješuovi HaMašiachovi

JHVH NISSZI


Copyright © 2005-2017 Comunitá SHOFAR
http://kehilatshofar.com